Dlhá pracovná doba sa ročne podpisuje pod státisíce úmrtí. Uviedla to v pondelok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Táto prvá globálna štúdia svojho druhu ukázala, že v roku 2016 zomrelo v súvislosti s dlhou pracovnou dobou 745 000 ľudí na infarkt myokardu alebo na iné srdcovocievne choroby.
Štúdia, z ktorej cituje stanica BBC, ďalej odhalila, že najviac postihnutými sú ľudia v juhovýchodnej Ázii a v západnej časti oblasti Tichého oceánu. WHO tvrdí, že tento trend sa môže ešte zhoršiť v dôsledku koronavírusovej pandémie.
Zvyšuje sa riziko infarktu
Výskumom sa zistilo, že týždenná práca v rozmedzí 55 hodín a viac sa v porovnaní s pracovným týždňom pozostávajúcim z 35 až 40 pracovných hodín viaže s 35-percentným nárastom rizika infarktu myokardu a 17-percentným nárastom rizika úmrtia na iné srdcovocievne choroby.
Predmetná štúdia, realizovaná v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce (ILO), tiež ukázala, že takmer tri štvrtiny osôb, ktoré zomreli v dôsledku dlhého pracovného času, boli muži stredného alebo staršieho veku. K úmrtiam často došlo oveľa neskôr – niekedy o desaťročia po tom, ako si ľudia odpracovali nadštandardné pracovné časy.
V správe WHO sa uvádza i to, že dlhá pracovná doba je podľa odhadov zodpovedná za tretinu všetkých chorôb z povolania. Počet ľudí, ktorí pracujú nadčas, sa zvyšoval už pred vypuknutím pandémie. Táto skupina ľudí predstavovala podľa WHO približne deväť percent celkovej populácie sveta.
Nahlásiť chybu v článku