Slovensko zlyháva v ochrane hlucháňa hôrneho a od Európskej komisie (EK) hrozia miliónové sankcie. Upozornili na to ochranárske organizácie SOS/BirdLife Slovensko, Iniciatíva My sme les a Prales.
Ako upozornili, ani po verdikte Súdneho dvora EÚ z roku 2022 neboli prijaté opatrenia, ako napríklad zonácia národných parkov či zastavenie ťažby dreva v jeho biotopoch. Organizácie upozorňujú, že táto nečinnosť môže mať fatálne následky pre prírodu a tiež štátny rozpočet. Ak ide o ochranu hlucháňa hôrneho, Slovensko čelí výzve od EK pre jeho nedostatočnú ochranu.
Dva mesiace na nápravu, inak pokuty
Slovensko totiž ani po rozsudku súdneho dvora neprijalo potrebné opatrenia. SR má dva mesiace na nápravu. V opačnom prípade hrozia vysoké finančné sankcie, a to až státisíce eur denne.Ochranári na problém upozorňujú od roku 2010. Slovensko tak malo podľa ich slov 15 rokov na nápravu. Marek Kuchta z My sme les upozornil, že SR sa vystavuje hrozne pokuty pre svoju neochotu chrániť prírodné dedičstvo.
„Ak sa situácia nezmení, hrozí nielen strata jedného z najvzácnejších živočíšnych druhov karpatských lesov, ale aj finančné sankcie, ktoré zaplatia všetci občania,” zdôraznil Kuchta. Ako iniciatíva spresnila, populácia hlucháňa za dve desaťročia zredla o viac ako polovicu. Ide pritom o dôležitý druh, ktorý podľa ochranárov indikuje zdravé horské lesy.
Ťažba dreva ničí biotopy
Jeho ochranou sa tak zabezpečuje aj ochrana mnohých ďalších druhov. Ochranári vidia problém v úbytku jeho biotopov pre ťažbu dreva, v ktorej sa pokračovalo aj v roku 2024, a to aj napriek rozsudku. Ochranári vyzvali ministerstvo životného prostredia, aby využilo pripravované zonácie národných parkov a dôsledne ochránilo slovenskú populáciu hlucháňa v Tratranskom národnom parku a zabezpečilo zachovanie posledných zvyškov biotopov tohto druhu v Národnom parku Nízke Tatry a Malá Fatra.
Organizácie podotkli, že riešenia sú známe, no nerealizujú sa. Jozef Ridzoň z SOS/BirdLife Slovensko priblížil, že stačí dokončiť zonácie národných parkov a v rámci nich chrániť známe lokality výskytu hlucháňa na štátnych pozemkoch. Ak ide o pozemky neštátnych vlastníkov, je podľa Ridzoňa potrebné ponúknuť také podmienky, aby pristúpili na dohodu.
„Štát nie je už od roku 2010 schopný s vlastníkmi lesov efektívne vyrokovať riešenie, pričom na väčšine lokalít s hlucháňom sa už riešenie našlo, jadrom sporu ostali tri lokality – Jalovecká dolina a okolie, západná časť Nízkych Tatier a Malá Fatra. Bolo by nešťastné, ak by celé Slovensko muselo platiť sankcie len kvôli tomu, že dlhodobo nie je schopné nájsť riešenie na troch lokalitách z niekoľkých desiatok,” uzavrel Ridzoň. Agentúra SITA požiada o stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku