Človek si myslí, že keď zavíta na trenčianske letisko už v stredu podvečer spolu s autobusmi plnými brigádnikov a dobrovoľníkov, všetko zvládne s predstihom a v pokoji. Postaviť stan na mieste čo najbližšom k vstupu do areálu. Splnené. Poprechádzať sa po mravenisku hemžiacich sa príprav cestou na získanie programovej knižočky a mapky. Splnené. Vytipovanie si najlepšej gastro zóny a zakrúžkovanie si gastro topiek v mapke. Splnené na jednotku. Zažiť prvý veľký večerný lejak s dobehnutím do stanu na poslednú chvíľu. Splnené. Počúvať do rána húfy baviacich sa a popíjajúcich tínedžerov. Ach jaj. „Tomáško, vytopilo nám stan včera kúpený v Lidli. Tomáškooo.“ A Tomáško na to: „Nebojte sa, slečny, ja mám miesta aj pre troch, nejak sa tu spolu potlačíme, bude nám krásne teplučko“.
Štvrtkové ráno. Pohoda, slniečko, vtáčiky na prebudenie. Začíname. Areál sa postupne plní a my to vychillovaní pozorujeme z úzadia s kávou v ruke. Výber zo slovenskej kreatívnej obce od rána maľuje na šachty. Teda na veľké betónové plochy. Postupne sa odkrývajú svetu dielka známych a menej známych slovenských výtvarníkov ako Danglár, Gerboc, Ormandík, Zrník, Sabová, Maťátko a další. Fascinujú ma ich pohľady na svet odzrkadľujúce sa na neopracovanom betóne.
Pohoda – to sú meetingy, stretnutia, tisícky kamarátov, priateľov, súčasných a budúcich lások koncentrovaných na jednom mieste. Musím uznať, že 21 rokov tejto slečne svedčí. Je rovnako mladá ako väčšina jej návštevníkov. Mladne s každým pribúdajúcim rokom? Koho chcú organizátori osloviť? Žánrovo pestrý program akoby každým rokom priťahoval mladších a mladších fanúšikov. Človek si to uvedomí najmä keď stojí pod hlavným stageom a všade okolo neho prebieha nespútaná party baviacich sa mladých ľudí, ktorí prekročili prah dospelosti len nedávno. Možno svitá slovenskej kultúre na lepšie časy a práve Festival Pohoda svojím spôsobom mladých fanúšikov vychováva.
Program začal o šiestej na hlavnom Urpiner stage. Otvárali ostrieľaní harcovníci z Prešova Chiki Liki Tu-a. Nadšený burácajúci dav pod pódiom nasvedčoval tomu, že festival dokáže pritiahnuť tisíce fanúšikov aj v pracovný deň a vystavať lineup, ktorý zaujme. Nechýbali hity ako Monte Carlo či Láska moja de si, za ktoré žnú úspech už roky. Proste nespútaná východniarska zábava ako sa patrí.
Medzitým to riadne roztočili chalani zo slovenskej formácie The Ills v rámci ich silnej experimentálnej post rockovej hudobnej performance na vzdialenejšom Orange stage.
Vraciame sa na Hlavný stage. Michal Kaščák považuje „Bolo nás jedenásť“ za najlepšiu slovenskú platňu všetkých čias a ako sa na tohtoročnej Pohode potvrdilo, nie je sám. Bolo ich na pódiu 16 a predviedli 13 piesní. Slovenských. Originálnych. Na koncertnej premiére. Autenticky ako na platni spred viac ako 30 rokov.
„Teší ma, že práve vďaka tomuto albumu sme sa stali s pánom Lasicom hudobnými kolegami na jednom pódiu,“ uviedol na úvod Michal Kaščák. Lasica spieval Lasicu, Filipa jeho dcéra Dorota Nvotová a Satinského rôzni velikáni slovenskej hudobnej scény. Pre tento večer na pódiu hrala špeciálna kapela zložená z hudobníkov ako Martin Valihora, Slavo Solovic, Daniel Salontay, Marek Minárik a ďalší. Medzi vokalistov sa zaradili aj Michal Kaščák, Braňo Jobus či napríklad Lasky. V jedálnom vozni, Spomínam na Paríž, Vyletel vták… a Bolo nás jedenásť. Poznáte ich. Sú to naše slovenské hudobné klenoty. Vážme si ich. „Ďakujem vám veľmi. Niečo také som nikdy nezažil a už asi ani nezažijem.“ Slová Lasicu na záver a posledná pieseň. Do batôžka si nalož pretvárku lož a faloš… No čo, poznáte ju?
Nasledovala The Expensive Jacket Tour. Alebo excentrickí Nóri, Ylvis. Pohoda je historicky prvým európskym podujatím, na ktorom sa mladí komediálni umelci predviedli mimo ich domovskej Škandinávie. Pomedzi hučiaci dav sa niesli slová typu úžasná mega blbosť a pravdepodobne presne to chceli títo talentovaní umelci dosiahnuť. Na tlačovku pred koncertom prišli vo svojom zlatom a striebornom vesmírnom oblečku. Fanúšikovia ich dokonca obdarili tradičnou slovenskou fujarou. Bratia Bård Ylvisåker a Vegard Ylvisåker siahli na dno svojich hlasových a hereckých možností a show, ktorú predviedli slovenskému publiku, nemala obdoby.
„Máme výhodu, hráme ako hedlajneri prvý deň na festivale a ľudia ešte stále dobre voňajú.,“ poznamenal v rámci vtipného úvodu Vegard Ylvisåker. Paródia na všetky hudobné žánre aké si len viete predstaviť. Hard rock, reggae, gospel, rhythm and blues, country, folk, orientálna hudba, kirgizská hudba, dubstep či acapellas hudba. Nezabudnuteľné texty o kontroverzných spoločenských témach, nápadité kostýmy, projekcie a laserová show. Živé divadelné scénky priamo na pódiu. Nadšení diváci pod pódiom. „Ja mám dobrý život. Cestujem po svete ako rocková hviezda. Mám sex s fanúšičkami. Môžem ísť na akékoľvek miesto, ale my chceme práve Massachuseeetts,“ uviedol Bård Ylvisåker známy hit.
Záver patril aj väčším hitom ako Stonehenge o legendami opradenom mieste či skladbe o nórskom diplomatovi, Janovi Egelandovi, ktorý vraj v prípade potreby zachráni celý svet. Prídavok patril spevákom v líščích kostýmoch a internetom preslávenému hitu The Fox. Nadšený potlesk a výkriky zo strany publika hovorili za všetko. Tých, ktorých ešte energiou nabitá noc nepopustila, mali možnosť v závere prvého večera, predviesť svoje tanečné kreácie počas swingu spojeného s hiphopom v podaní chytľavých tanečných rytmov švédskych Movits.
Je piatok ráno. Letisko sa prebúdza a rozospatí ľudia stoja pri stánkoch s kávou či jedlom. O necelú hodinu na to sa nebo nad festivalom uzatvára. Pár minút a nastáva obrovská prietrž mračien. Dážď premočí všetkých a všetko. Ľudské mravenisko sa rozuteká zachraňovať seba a vytopené stany. Aký bude piatok na Pohode? Čo bude nasledovať ďalej?
Priebeh celého dňa dokumentujeme aj na Instagrame, preto neváhaj sledovať naše InstaStories.
interez.sk (Saša Pastorková, foto: Jaro Novák)
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku