Foto: Unsplash

Historické nálezy nás snáď nikdy neprestanú prekvapovať.

Zvieratá, ktoré žijú s nami aj dnes, mali v minulosti častokrát inú podobu, akú poznáme teraz. Podobne ako človek, prešli určitým vývinom, ktorý ich postupne vyformoval. Viete si však predstaviť tučniaky vo veľkosti ľudí? Ako informuje portál Guardian, podľa najnovších nálezov to bola kedysi skutočnosť. 

Biologická evolúcia dokáže zázraky. Svedčia o tom aj rôzne historické nálezy, ktoré ukazujú, ako vyzeral človek alebo iné živočíchy v minulosti. Vďaka nim si môžeme bližšie predstaviť, ako to na našej planéte vyzeralo pred stovkami, tisíckami či miliónmi rokov. Najnovší nález fosílie nôh tučniaka odhalil niečo fascinujúce.

V súčasnosti je najväčším a najťažším žijúcim druhom tučniaka tučniak veľký, nazývaný aj cisársky (či obrovský) žijúci na Antarktíde. Predstavte si však, že pred niekoľkými miliónmi rokov by oproti svojim predchodcom bol považovaný za trpaslíka. Britský portál Guardian prináša správu o najnovšom náleze, ktorý túto myšlienku potvrdzuje.

Tučniak vo veľkosti človeka

Podľa nálezu fosílie nôh tučniaka pochádzajúceho z Nového Zélandu, bol tento novoobjavený druh tučniaka až štyrikrát ťažší ako tučniak cisársky. Tento unikátny objav sa podaril amatérskemu paleontológovi Leigh Lovemu a potvrdil ho vedecký tím z Canterbury Museum, ktorý mu dal meno Crossvallia waiparensis. Okrem toho bol navyše o 40 centimetrov vyšší ako súčasný najväčší druh. Svojimi rozmermi 1,6 metra a 80 kilogramami sa teda pokojne dá prirovnať k veľkosti človeka.

Nájdené kosti tučniaka dokazujú, že kedysi boli jeho nohy dôležitejšie pri plávaní ako sú dnes. Prečo však tieto druhy pred miliónmi rokov vymizli, nie je známe. Je však možné, že to má súvis s príchodom tuleňov a zubatých veľrýb. Nový druh sa podľa ostatkov podobá prehistorickému obriemu tučniakovi s názvom Crossvallia unienwillia, ktorého pozostatky boli nájdené v Cross Valley na Antarktíde v roku 2000.

Dôležitý nález, ktorý približuje obraz minulosti

Tieto prehistorické tučniaky žili v období paleocénu, čo sa datuje ako najstaršie obdobie treťohôr. Začalo sa pred 65,5 miliónmi rokov a skončilo pred 58,7 miliónmi rokov. Vďaka nim vieme nie iba to, ako vyzerala v tom období živočíšna ríša na Zemi, ale ako sa zmenilo aj samotné podnebie.

„Keď druhy Crossvallia žili na našej planéte, Nový Zéland a aj Antarktída vyzerali inak ako dnes. Antarktída bola totiž pokrytá lesom a obe mali teplejšie podnebie,“ hovorí doktor Paul Scofield, kurátor Canterbury múzea. Z nájdených pozostatkov sa dajú určiť aj takéto prevratné závery, preto sú v skúmaní našej histórie veľmi dôležité.

theguardian.comsk.wikipedia.org
Uložiť článok

Najnovšie články