Zistili, že ľudský mozog obsahuje štruktúry a tvary, ktoré môžu mať až jedenásť dimenzií. Neurovedci sa k novému objavu vyjadrili nasledovne: „Objavili sme svet, o ktorom sa nám doteraz ani nesnívalo.“ O čo presne ide?
Za použitia matematických metód a algebraickej topografie našli vedci v ľudskom mozgu nové štruktúry a multidimenzionálne geometrické tvary. Tie môžu mať až 11 dimenzií. Vedci predtým vyslovili odhad, že náš mozog môže obsahovať až 86 miliárd neurónov, medzi ktorými sa vytvárajú prepojenia v rôznych smeroch. Vytvárajú tak bunkovú sieť, ktorá vytvára naše vedomie a umožňuje nám myslieť.
Vedecké tímy z celého sveta sa podieľajú na projekte Blue Brain Project a skúmajú poznatky, ktoré ešte v histórii neurovedy neboli nikdy odhalené. V ľudskom mozgu sa podarilo lokalizovať štruktúry, ktoré vytvárajú malý multidimenzionálny vesmír a prvýkrát odhaľujú geometrickú štruktúru vznikajúcu medzi neurónovými prepojeniami. Dokonca rôznym spôsobom reagujú na rozličné podnety.
Pôvodným zámerom vedcov bolo pomocou moderných počítačových technológií zistiť a pochopiť, ako sa mozgové bunky prispôsobujú v prípade, ak sú na ne kladené extrémne požiadavky a nároky, napríklad pri riešení náročných komplexných úloh.
Aby novú štruktúru popísali, použili matematické metódy a algebraickú topológiu. V novej štúdii popisujú, ako sú jednotlivé štruktúry formované a zapletané do jednotnej a precíznej geometrickej formácie. Henry Markram, neurovedec a hlava projektu Blue Brain Project sídliaci v Lausanne vo Švajčiarsku, sa k fascinujúcemu objavu vyjadril nasledovne: „Objavili sme svet, o ktorom sa nám doteraz ani nesnívalo. Objavili sme desiatky miliónov týchto objektov aj v tej najmenšej časti mozgu a väčšina z nich má sedem dimenzií. V niektorých neurónových sieťach sa nám však podarilo objaviť štruktúry, ktoré môžu mať až jedenásť dimenzií.“
Ako vedci vysvetľujú, každý jeden neurón sa môže prepojiť s ďalším priľahlým neurónom a vytvoriť tak spletité siete. Medzi nimi sa nachádzajú jamky a dutiny. Zaujímavé je, že čím viac neurónov sa navzájom prepojí, tým viac multidimenzionálnych štruktúr sa objaví.
Ran Levi z Aberdeen University sa vyjadril: „Prítomnosť multidimenzionálnych dutín naznačuje, že keď mozog spracováva informácie, neurónová sieť na podnet odpovedá neuveriteľne organizovaným spôsobom.“ Je to ako keby mozog na stimul odpovedal stavbou veže z multidimenzionálnych blokov, pričom začne s tyčami (1D), potom pridá dosky (2D), potom kvádre (3D) a pokračuje čoraz zložitejšími štruktúrami (4D, 5D atď.). Pripomína to hrad z piesku, ktorý sa najprv zhmotní a následne sa rozpadne.
Vedci dodávajú, že v našej realite však nie sme schopní vnímať viac ako tri dimenzie, výšku, šírku a hĺbku. Vďaka matematike ich však je možné definovať.
educateinspirechange
Nahlásiť chybu v článku