Kriedová revolúcia, exekúcia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka ani demisia podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca nezhoršili preferencie Smeru SD ani Hlasu SD. Ukázal to najnovší prieskum volebných preferencií od agentúry SCIO.
Kriedová revolúcia, exekúcia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka ani demisia podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca nezhoršili preferencie Smeru SD ani Hlasu SD. Ukázal to najnovší prieskum volebných preferencií od agentúry SCIO. Keby sa voľby konali v polovici novembra, na prvom mieste by skončilo Progresívne Slovensko s 22,33 percenta voličských hlasov.
Ficov Smer by bol druhý
Na druhom mieste by skončila strana Smer SD so 17 percentami. Za Smerom by nasledovalo hnutie Republika s podporou 11,79 percenta. Do parlamentu by sa ďalej dostalo Hnutie Slovensko, ktorému by odovzdalo hlas 8,19 percenta účastníkov prieskumu, tesne za ním strana Hlas SD s 8,06 percenta hlasov a strana Sloboda a Solidarita so 7,57 percenta voličských hlasov.
Bránami parlamentu by tesnejšie prešlo aj Kresťanskodemokratické hnutie s podporou 6,33 percenta, a tiež Demokrati, ktorých by volilo 5,09 percenta respondentov.
Nárast podpory pre Smer SD a Hlas SD
Prieskum, ktorý agentúra vykonávala od 10. do 14. novembra na vzorke 1 000 respondentov ukázal, že voliči strany Smer SD a Hlas SD oproti októbrovému prieskumu nielenže nezmenili svoje politické preferencie, ale došlo aj k ich miernemu nárastu.
Podľa hlavného analytika agentúry SCIO Martina Klusa sa tak zdá, že rétorika smerujúca k role obete komplotu smerom k ich voličom zafungovala, a to rovnako v prípade premiéra a predsedu Smeru Roberta Fica v kriedovej kauze, ako aj v prípade ministra vnútra a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka v prípade jeho zablokovania účtu exekútorom.
„Pokles popularity Hlasu pritom evidentne nepriniesla ani vynútená demisia ich podpredsedu vlády Petra Kmeca, ktorú náš zber zachytil už len čiastočne. Naopak, vzhľadom na avizovanú rozhodnosť predsedu vlády aj zmierlivú reakciu predsedu Hlasu môžu voliči oboch strán celú vec nakoniec vyhodnotiť ako zodpovedný prístup všetkých zainteresovaných,” doplnil Klus.
Zaujímavý je podľa Klusa aj pohyb kresťanských demokratov, ktorí sa po jednorazovom októbrovom poklese, ktorý mohol súvisieť s podporou zmeny ústavy, vrátili na takmer pôvodné percentá.
Strany, ktoré by sa do parlamentu nedostali
Ak by sa voľby konali teraz, do parlamentu by sa nedostali koaličná Slovenská národná strana (3,97 %), hnutie Sme rodina (3,85 %), Maďarská aliancia (2,98 %) ani strana Za ľudí (1,49 %). Do prieskumu zahrnuli aj nový politický subjekt Zoroslava Kollára Právo na pravdu.
Nová strana v prieskume získala podporu 1,36 percenta opýtaných. Oproti minulému mesiacu nastal v prípade Práva na pravdu pokles. „Prvýkrát sme neuviedli do zátvorky aj meno zakladateľa Zoroslava Kollára, čo evidentne spôsobilo pokles. Svedčí to o tom, že poznateľnosť značky je v tomto prípade ešte pomerne výrazne nižšia ako osoba lídra,” uzavrel Klus.
Nahlásiť chybu v článku