Rus, ktorý vyrastal v chaose po páde Sovietskeho zväzu a dnes žije v zahraničí, na svojom kanáli rozpráva o tom, ako podľa neho Rusi premýšľajú, správajú sa a čo v skutočnosti cítia. Tentoraz sa podelil o svoj pohľad na propagandu: ako vyzerá, ako funguje, čo zažil na vlastnej koži a aký má v realite dosah na ľudí.
Prezradil, že na Západe opisujeme propagandu spôsobom, ktorému síce v teórii rozumie, no emočne mu zostáva cudzí. To, čo označujeme ako propagandu, má byť podľa tohto výkladu čisté a učebnicové – akoby fungovala cez klamstvo na jednej strane a uverenie klamstvu na strane druhej. „To nás upokojuje, pretože máme jasného zloducha a jasnú obeť,“ vysvetľuje.
Podľa názoru Rusa, ktorý prispel videom na anonymný kanál Silent East, je však skutočná propaganda nudnejšia, chaotickejšia a oveľa ľudskejšia. „Dlho som si myslel, že propaganda môže fungovať len na nie príliš múdrych ľudí,“ hovorí. „Naozaj som tomu veril. Myslel som si, že vždy spoznám, keď počujem hlúposť. Že manipuláciu predsa odhalím – nie som dieťa.“
Práve na túto istotu sa však podľa neho skutočná propaganda spolieha najviac.
Je hlúpe myslieť si, že propaganda na vás nemá vplyv, pretože ste rozumní
„Propaganda nepotrebuje hlúpych ľudí. Stačí jej vás unaviť.“ Ak sa niekto ocitne pod vplyvom skutočne schopnej propagandy, nedôjde vraj k momentu, keď si povie: Áno, teraz sa to začalo. Propaganda sa stane súčasťou prostredia podobne ako vlhkosť alebo šum. Nevnímate ju, no aj tak ovplyvňuje to, čo cítite a ako premýšľate.
Priblížil aj nedávnu debatu s blízkym priateľom o jednej novinke zo správ. Všimol si, že priamo protirečí inej, pomerne čerstvej informácii. Upozornil na to a presne pomenoval body, v ktorých si tieto dve správy odporovali. „On len pokrčil plecami a takmer znudene povedal: no, vieš, ako to je, všetko je zložité,“ priblížil. Bol to moment, v ktorom padla vedomá voľba vyhnúť sa realite.
„Uvedomil som si, že konverzácia už neexistuje. Nie preto, že by bol ideologický alebo agresívny. Na zhode v informáciách ako takej už nezáležalo. Konzistentnosť nebola na zozname očakávaní. A práve v tom momente začala pôsobiť skutočná propaganda. Nie vtedy, keď jej uveríte. Stačí, aby ste už neočakávali pravdu.“
Na Západe si podľa neho propagandu predstavujeme ako niečo, čo nevyhnutne vyústi do lojality, vášne a dôvery. Hovorí však, že hoci sa to niekedy stáva, takéto silné reakcie vôbec nie sú nutné. Oveľa jednoduchšie je udržiavať a kontrolovať spoločnosť, ktorá je odpojená, cynická a emočne vyčerpaná.
„Spomínam si na dni, keď som ráno otvoril telefón, vyskočila na mňa ďalšia ťažká správa a pocítil som fyzický odpor. Nebol to strach ani popieranie, ale odpor. Akoby mi hlava hovorila: ak túto správu nasaješ, pokazí ti celý deň. A tak som článok preskočil – v mene zachovania zdravého rozumu.“ Dodáva, že ľudia si často myslia, že ak niečo ignorujeme, znamená to benevolenciu alebo ľahostajnosť. „V skutočnosti náročné udalosti najčastejšie ignorujú tí, ktorých príliš bolí vedomie, že majú primálo moci na to, aby to zmenili.“
Nahlásiť chybu v článku