Propaganda podľa neho buduje návyk selektívnej pozornosti. Podvedome prestávame sledovať témy, ktoré nás príliš zaťažujú. „Nerobíte to vedome, len scrollujete rýchlejšie, odpovede sú kratšie a zvedavosť sa postupne stenčuje.“
Dodáva, že efektívna propaganda ani nepotrebuje dobré klamstvo. Práve naopak – čím horšie, okatejšie a nafúknutejšie nepravdy vidíme, tým viac prestávame veriť, že pravda ako taká vo verejnom priestore vôbec existuje. Ako príklad uvádza spomienku na večer strávený s rodinou. V pozadí bežali správy a moderátor v istom momente povedal niečo natoľko absurdné, že autor videa vyprskol od smiechu. „Potom som poznamenal niečo sarkastické. Otec však vôbec nereagoval. Nesnažil sa nič obhájiť, nehádal sa. Len sa ma spýtal, prečo tomu vôbec venujem pozornosť.“
Táto interakcia podľa neho prezrádza o propagande veľmi veľa: učí, že záujem o čistý obraz reality je naivný. Naznačuje, že najlepším riešením je vytvoriť si od sveta odstup.
To vedie k autocenzúre – v rozhovoroch používate slabšie výroky, názory viac zaobaľujete, hovoríte neurčito. „Občas som začal vetu a uprostred výroku som sa sám zastavil. Čistota reči sa začne odsúvať do veľmi intímneho priestoru, ak vôbec.“
Strata záujmu je stratégiou prežitia
Upozorňuje, že nezáleží ani na tom, či vieme, že niečo je nepravdivé, ak je táto nepravda všade a ovplyvňuje všetkých naokolo. Zároveň vás učí pochybovať o sebe a tlmiť vlastné emócie. Ak máte silný názor, podvedome sa ho snažíte zmierniť, pretože emócia je príliš intenzívna. Akoby ste sa báli, že by vás mohla dotlačiť k činu. Hovorí:
Moja myseľ sa nesnaží chrániť vládu. Snaží sa chrániť mňa a môj zdravý rozum.
Na záver dodáva, že propaganda podľa neho nevytvára falošnú realitu: vytvára toľko verzií reality, až prestaneme veriť, že ktorákoľvek z nich je autentická. Verejné dianie ľudí prestáva zaujímať a život sa zužuje na vnútorný kruh. „Nie je to apatia, ale stratégia prežitia.“
Túto realitu si človek osvojí. On sám ju vraj dlho považoval za niečo vyspelé, dospelé a hodné triezveho rozumu. Že ide o propagandu, si uvedomil až po odchode z tohto prostredia, keď po dlhom čase zažil otvorenú, čistú a odvážnu konverzáciu.
„Cítil som sa takmer odhalene, ako nahý,“ uzatvára. „A hovorím to preto, aby si Západ uvedomil, že predstava propagandy ako jednoduchého vymývania mozgov je síce upokojujúca, ale nesprávna. Potom veríte, že ak ste inteligentný človek, vás sa nemôže dotknúť. Skutočná propaganda je tichšia, psychologickejšia a ľudskejšia. Nekričí, kým nezačnete veriť. Rozpráva dovtedy, kým nie ste príliš unavený na to, aby vás pravda ešte zaujímala.“
Nahlásiť chybu v článku