Alkoholizmus je chronické ochorenie a podobne ako pri iných závislostiach sa naň často hľadí cez prsty. Mnohí ľudia tak nemajú jasnú predstavu o tom, ako sa závislosť prejavuje. Niekedy sa za alkoholika považuje prakticky každý, kto si rád dá pohárik – inokedy sa zas znevažujú zjavné symptómy toho, že vzťah s alkoholom nie je zdravý.
Corey Warren je alkoholik v dlhodobej remisii. Abstinuje už päť rokov, pretože mu závislosť takmer zničila život. Aby sa to nestalo iným, snaží sa na svojom kanáli šíriť povedomie o priebehu, prejavoch a symptómoch tejto zákernej závislosti, ktorá sa často buduje roky a mnohé jej aspekty je ľahké prehliadnuť.
Dnes Corey rozpráva o troch základných rozdieloch medzi alkoholizmom a bežným pitím, z pohľadu vlastnej skúsenosti.
„Rozdiel medzi normálnym pitím a tým, čo som robil ja,“ dodáva.
Vždy som si vedel nájsť „dobrú“ príčinu
Prvým rozdielom je podľa neho hľadanie príčiny.
Mozog človeka bez problémov s alkoholom prirodzene hľadá dôvod, prečo nepiť. Zajtra treba skoro vstávať? Pohárik by vás unavil. Ste po náročnom dni? Radšej si dáte večeru bez vína. A nebudete dnes náhodou ešte musieť šoférovať? Možno bude nutné skočiť po partnerku – veď čo ak zmešká posledný autobus?
Lenže mozog alkoholika funguje presne naopak. Vždy existuje dôvod, prečo piť: „Mal som zlý deň? Pije sa. Som pod stresom? Pije sa. Pohádal som sa s manželkou? Dám si na to pohárik,“ opisuje Corey.
Tento mechanizmus však neplatí len pri negatívnych udalostiach. Stáva sa ďalším krokom každého radostného momentu: „Ak sa stalo niečo dobré, treba to predsa osláviť. Z toho vyplýva jednoduchý fakt – pre pohárik som si vždy vedel nájsť akúkoľvek, doslova učebnicovú zámienku.“
Schopnosť dať si stopku
Človek bez závislosti je podľa Coreyho schopný dať si stopku – vypiť pohár či dva piva a večer ukončiť. „Vedia aj, keď majú dosť,“ približuje Corey.
Lenže ja som takúto stopku nikdy nemal.
Preňho bol „stopkou“ alkohol samotný – jeho prítomnosť a dostupnosť. „Ak som mal pred sebou pohár, vypil som ho. Ak to bol pollitrák, otočil som ho. A ak fľaška tvrdého, skončil som, až keď bola prázdna.“ Ako vysvetľuje, stopka prišla v momente, keď sa alkohol buď minul, alebo sa opil až do bezvedomia.
Toto je podľa neho najväčší „red flag“
Na záver Corey upozorňuje, že ak sa nájdete v tomto treťom rozdiele, mali by ste zbystriť najviac.
Človek bez závislosti sa podľa neho bežne nezamýšľa nad tým, či nie je alkoholik: „Nepýta sa sám seba, či jeho pitie nie je problém a nebojuje s myšlienkou, či by nebolo lepšie prestať,“ hovorí Corey. Jemu sa však tieto myšlienky vracali neustále.
„Pýtal som sa sám seba, či neexistujú lepšie riešenia – či som si stopercentne istý, že môžem v pití pokračovať. Možno som už zašiel príliš ďaleko… Čo ak som alkoholik? Nemal by som prestať?“
Takéto myšlienkové pochody podľa neho človek nemá, ak nemá problematický vzťah s alkoholom. Neznamená to, že každý alkoholik bojuje s pocitom neistoty či úzkosti – znamená to len, že ak vás podobné myšlienky prenasledujú, stojí za to brať ich vážne.
Na záver, Corey nie je lekár ani psychológ. Jeho slová nie sú odborná rada ani vedecká mantra. Jeho perspektíva vychádza z osobnej skúsenosti – z toho, ako sa cítil vo vlastnom tele, kým sa naňho nalepila závislosť. Ak sa po prečítaní článku v jeho slovách nájdete, určite stojí za to adresovať svoje obavy odborníkovi.
Nahlásiť chybu v článku