Na Islande sa žiaci a študenti venujú niečomu zmysluplnejšiemu, než koštovaniu lacného ovocného vína na rohu ulice. V krajine vládne hlboké povedomie o škodlivosti účinkov alkoholu, drog či cigariet. Za 20 rokov sa rapídne znížil počet „konzumentov“ omamných látok. Vedia ako na to. Tak prečo sa od nich nechcú inšpirovať aj ďalšie krajiny?
Pamätáte sa, keď ste skúsili prvú cigaretu? Ja áno. Bolo v rámci koncoročného výletu na gymnáziu a ani trochu mi nechutila. No asi ako väčšina som hrala pred spolužiakmi formu. Ani vo sne mi vtedy nenapadlo, že môj počin nie je frajerina, ale prejav nudy a trápnosti. Aspoň tak by to brali islandskí študenti. A chvalabohu, že je to tak. Tak sa poďme inšpirovať.
Začiatok zmeny nastal pred 20-timi rokmi, kedy islandská mládež patrila medzi najsilnejších pijanov v rámci Európy. Toto smutné prvenstvo by asi na Facebooku nezdieľali…. Islandský psychológ Gudberg Jónsoon tvrdí, že vyjsť si v piatok večer do ulíc hlavného mesta bolo nebezpečné. „Museli ste sa pripraviť na to, že budete čeliť bande opitých stredoškolákov,“ dodáva. Teraz však v uliciach Reykjaviku nestretnete takmer žiadneho študenta. Kde sa stratili?
„Zvolili sme iný prístup. Mladí tu majú napríklad k dispozícii halu na vnútorné korčuľovanie,“ dodáva. Krajina sa rozhodla bojovať proti alkoholu či drogám tým, že študentom vyplnila čas. A tí z vás, ktorí gúľajú očami, by mali s tým prestať. Viete si predstaviť, že máte k dispozícii geotermálny plavecký bazén, po škole si môžete zájsť na krúžok hip-hopu, tanca či umenia? Ak sa vám náhodou žiada byť na čerstvom vzduchu, rodičia si veľmi radi dajú s vami nejaký ten kopec. Razí sa tú teória, ktorú sa darí aplikovať do praxe: „Ak sa nenudíte, nemáte čas na sprostosti.“ Možno aj vy by ste sa radšej učili rapovať od profesionálov, než fajčiť s Tomášom na školských záchodoch.
Aby sme len tak netárali do vetra, máme niečo aj pre milovníkov čísel a ako sa zdá, na Islande milujú štatistiky. Pri jednom výskume sa pýtali 15 a 16-ročných študentov, či za posledný mesiac pili alkohol. Správne, pýtali sa to detí, ktoré z hľadiska legálnosti by mali mať skúsenosť s alkoholom prakticky nulovú. V roku 1998 však pozitívne na túto otázku odpovedalo až 42 percent študentov, zatiaľ čo v roku 2016 ich bolo len 5 percent. Každodenné fajčenie kleslo z 23 percent len na 3 percentá. Poklesol aj počet užívateľov marihuany: A to zo 17 percent na 7 percent.
Americký psychológ Milkman sa pripája k debate: „Ocitol som sa v strede drogovej búrky,“ vysvetľuje. Začiatkom 70-tych rokov bol na stáži v psychiatrickej nemocnici Bellevue v New Yorku. „LSD už malo svoje miesto pod slnkom a veľa ľudí užívalo marihuanu. No nikto sa žiaľ nepýtal prečo.“
„Ak ľudia nemajú cieľ, veľmi ľahko si vybudujú závislosť. Či už ide o drogy, sex, peniaze, cigarety, alkohol, kokaín alebo obyčajnú kávu. Akoby sa závislosť stávala v našej spoločnosti obchodnou značkou. Je dobré, že s tým začali niečo robiť,“ dodáva Milkman. Študenti a žiaci veľmi dobré chápu skryté pozadie užívania omamných látok, o ktorom vám asi žiadny kamoš nepovie. Prečo? Lebo nevie. Ale tu je povedomie naozaj vysoké. Nikto sa tu nechce úmyselne poškodzovať, zvyšovať si riziko depresie, úzkosti a zhoršovať si zdravotný stav. Aký to má zmysel?
Deti sa tu naozaj môžu učiť hocičo. Od hip-hopu až po balet. Každý sa tam nájde. Tri až štyrikrát do týždňa sa venujú mimoškolskej činnosti, víkendy trávia s rodičmi a majú dojem, že na nich rodičom aj škole záleží. Večer už nevidíte maloletých túlať sa po vonku.
Aj právo na Islande sa prispôsobilo novému trendu. Fajčenie cigariet je zakázané do 18-tich, piť alkohol sa smie až od 20-tich rokov. A v krajine sú zakázané reklamy na alkohol a cigarety. Deti od 13 do 16 rokov majú zakázané ukazovať sa cez leto v uliciach po 22. hodine. Každému naozaj záleží na tom, kde sú deti. Ak si zapálite cigaretu, je to znak trápnosti, nie frajeriny. To je na tom asi najlepšie.
Ak sa chytáte za hlavu, kto to všetko zaplatí, aj na to je zmysluplná odpoveď – štát. Zvýšili sa štátne finančné prostriedky na organizovanie športov, hudbu, umenie, tanec a mimoškolské aktivity. Rodiny s nízkymi príjmami dostávajú finančný príspevok. A v Reykjavíku, kde žije viac ako tretina obyvateľov krajiny, rodiny dostávajú ročne 35-tisíc nórskych korún (3 692 €) na jedno dieťa, aby tak zaplatili jeho mimoškolské aktivity.
Európa však Islandský model veselo ignoruje. Väčšina európskych krajín je síce zapojená do programu Youth in Europe, ale akosi nevedia nájsť vhodné riešenia na to, aby účinne bojovali proti drogovým závislostiam. I keď cesta sa nájde. Prečo by nemohli prijať islandský model, ktorý má čo povedať aj ostatnému svetu? Veď nie všetko je o peniazoch a ekonomickom zisku. Ale ak sa na to pozrieme z tohto hľadiska, štát, ktorý sa inšpiruje islandským programom, určite nebude z dlhodobého hľadiska stratový. Investícia do generácie mladých sa niekoľkonásobne vráti. Len s tým treba začať.
Prečo to zvyšok sveta ignoruje? Na to je však veľmi ťažké nájsť správnu odpoveď… Všetko je voľba priorít, len mládež musí byť tiež jednou z nich.
interez.sk, (Michaela), mosaicscience.com
Nahlásiť chybu v článku