foto: BoredPanda

/ 87 / Michaela
Aj v tom najhoršom, čo vás v živote postretne, sa môže skrývať zrnko dobra. Bežec, ktorý sa zúčastnil maratónu, trpel sociálnou fóbiou. Paradoxne práve tá sa postarala o jeho vynikajúci výsledok.

Predstavte si, že máte sen. Chcete urobiť niečo pre svoje zdravie a zabehnúť maratón. No je v tom jeden háčik. Ste totálny introvert, sociofobik a nemáte chuť strácať čas a energiu komunikáciou s ostatným bežcami. Ako sa dá vyhnúť ľuďom pri športe, ktorý je masovou záležitosťou? Máte len jednu možnosť. Utekať!

Aj vás fascinuje sila motivácie, ktorá núti ľudí, aby zo seba vyťažili maximum? Možno radšej dáte prednosť vylihovaniu v posteli s dobrou knihou či telefónom, zatiaľ čo si vychutnávate raňajšiu šálku kávy. Ani za svet by ste si to nechceli vymeniť z bežcom, ktorého vidíte z okna, ako si „dáva do tela“ v tomto ufúkanom, upršanom ráne. Ale je to práve motivácia, ktorá doženie ľudí na stupeň víťazov. Niekto to robí, pretože túži po sláve. V duchu sa teší, ako bude svoje víťazstvo zdieľať na Facebooku či Instagrame. Ďalší chce dokázať rodičom, že nie je ten tučko, ktorý sa celý život napchával len babičkinými buchtami. Aj to sa stáva, dokonca to nie je ani také nezvyčajné, akoby sa to zdalo na prvý pohľad. Ale príbeh jedného nemenovaného muža úplne vyniká. Núti nás trošku zastaviť a popremýšľať. A to veru nikdy nie je na škodu.

Riley, študentka matematiky na Univerzite v Texase, ktorý sa skrýva za prezývkou „mathed-potatoes“, zverejnila na stránke Tumblr naozaj zaujímavý príbeh. Je o jej kamarátovi, ktorý zabehol lokálny maratón v naozaj rekordnom čase. Bol trošku čudák, introvert, jednoducho „geek“, matematik, ktorý má svoj svet. A tak sa zdá, že je preňho neskutočne ťažké sa s ním podeliť. No i keď to môže znieť trošku paradoxne, aj matematici môžu milovať šport. Tento kamarát, ktorý chce ostať v tajnosti, nemal chuť sa počas pretekov baviť s náhodnými spolubežcami. Taká silná je totiž jeho sociálna fóbia. Posledné, po čom túžil, bola socializácia. Ukázal však niečo neskutočné. Ak máte dostatočne silnú motiváciu, tak môžte vyhrať. A čo môže byť silnejšia motivácia ako túžba vyhnúť sa  ostatným bežcom? A tak milému bežcovi neostávalo nič iné, než utekať.

pixabay.com

„Včera som bola na večeri s kamarátom z matematického oddelenia. Povedal mi, že zabehol maratón za 2 hodiny a 59 minút. Skončil devätnásty z tisícov bežcov, ktorí sa zúčastnili pretekov,“ píše prekvapená Riley.

„Prvá polovica pretekov mu išla naozaj celkom dobre, no potom ho začal bolieť členok. Trošku spomalil a zatiaľ ho prebehlo dievča, ktoré prebehol pred chvíľkou. Začal premýšľať, či to nebude čudné, že ju opäť bude musieť prebehnúť a či sa od neho nebude očakávať, aby sa s ňou pustil do reči. Preto sa rozhodol, že bude lepšie, ak predsa len zrýchli a bude sa držať vpredu, aby nemusel stretávať tých istých bežcov. Po čase sa s ním pustila do reči dvojica kamarátov a tak opäť zrýchlil. Zakaždým, keď sa priblížil ku skupinke bežcov a hrozilo, že sa s nimi bude musieť rozprávať, jeho sociálna úzkosť mu dodala síl a tak zrýchlil, až nakoniec takmer všetkých predbehol,“ približuje Riley neuveriteľný príbeh jej známeho.

Sympatická matematička, ktorá si príbeh svojho kolegu nenechala len pre seba

mathed-potatoes

Záver spovede utiahnutého bežca je viac než pozitívny. Práve vďaka úzkosti a sociálnej fóbii sa kvalifikoval na Bostonský maratón. Čo k tomu viac dodať? Ľudia mu fandia, pretože istým spôsobom prekonal sám seba. A to, že vám niečím bude pripomínať Forresta Gumpa, asi tiež nie je náhoda…

Pozri aj: Rakovina ho pripravila o polovicu tváre. Odvážny chirurg sa pustil do rekonštrukcie a použil časti z jeho nohy a predlaktia

boredpanda.com


Komentovať (0)