zdroj: Stanka Kašperová

Ľuboš Belko / / Lokál
Stanka Kašpreová je herečka, moderátorka a pôsobí v charitatívnej organizácii Červený nos - Clowndoctors.

Okrem toho, že pôsobí ako moderátorka v obľúbenej relácii Milujem Slovensko, je aj stálou herečkou v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. A by toho nebolo málo, táto sympatická herečka sa vo svojej druhej profesii venuje aj charitatívnej činnosti. Presnejšie, vystupuje ako jeden z klaunov v organizácii Červený nos – Clowndoctors, ktorej úlohou je vyčarovať úsmev deťom na tvárach v nemocniciach.

Je to veľmi ušľachtilá práca. Herectvo je zas profesia, ktorá si vyžaduje nielen kreativitu, ale aj množstvo energie. Ako to všetko Stanka stíha skĺbiť? Aj to jedna z vecí, ktorú nám prezradila v exkluzívnom rozhovore.

V dnešnom rozhovore sa dozviete:

  • Aký má Stanka vzťah k relácii Milujem Slovensko
  • Prečo  uprednostňuje divadlo pred kamerou
  • Čo považuje vo svojej práci za najväčšiu výzvu
  • Akým človekom je v súkromnom živote

Ako by si opísala skúsenosť s Milujem Slovensko?

Bol to zázračný moment, kedy sa vesmír spojil a udialo sa to, čo sa udiať malo. Ponuka sa dostala ku mne. Už to, že som tú ponuku dostala, bol pre mňa absolútne neočakávaný a neskutočne prekvapujúci fakt. Produkcia tohto projektu RTVS si ma vytipovala už dávnejšie, ako človeka, ktorý im asi milo, nenútene a energicky imponoval už vtedy, keď som sa dvakrát objavila v tejto show ako súťažiaca. Uvažovala som dosť dlho, prečo práve ja a či vôbec, no od skvelých ľudí z produkcie tohto projektu som dostala jednoznačné a úprimné prečo „Áno“, a tak som tu.

Milujem Slovensko je môj obľúbený televízny projekt a nemám ho napozeraný len ja, ale celá moja rodina a decká. Sledovali sme ho ako svoj pravidelný piatkový rodinný TV program. Celá atmosféra, ktorá sa prirodzene šíri reláciou je tou najfantastickejšou zmesou, ktorú si môže divák vychutnať. Odvysielané časti mám hlboko vryté v pamäti a stále inšpirujú. Netreba zabudnúť na to, že je to absolútne spontánna zábava a okrem iného má aj silný edukatívny a rodinný rozmer. Je asi na mieste vymeniť slovné spojenie „báť sa“ tejto výzvy, za slovné spojenie „pociťovať rešpekt“ a uvedomovať si, ako táto moderátorská dvojica, s Martinom trojica, fantasticky fungovala a ja osobne mám na ňu veľmi pozitívne spomienky.

Ja za seba môžem povedať, že mojím účinkovaním v tejto show nejde o čisto moderátorskú linku, ale skôr pozíciu kapitána, niekoho, kto si stojí za svojím tímom, podporuje ho, čerpá z neho a spoločne, ako silný celok, si vytvárame tú správnu súťaživú atmosféru. Milujem súťaže, výzvy a užívam si spontánnosť reakcií a pocit fantastickej energie, ktorá táto relácia prirodzene má. Každý z nás má iné prednosti a tou mojou je asi „človečenskosť“ a spontánnosť. No určite viem to, že všetko čo robím, má ten najprirodzenejší úmysel. A ako mi povedala Adelka: „Stani… je to zábavná relácia, a tak do toho treba ísť. Neprežívať, len si to užívať.“ A tak sme do toho vstúpili aj my Jurajom. Vnímame to absolútne pokorne, s rešpektom, pohodovo, prirodzene, bez predsudkov.

Čo ti najviac učarovalo na práci v divadle?

Som vďačná za pozíciu herečky v našom divadle DJZ Prešov, pretože takto môžem denne prichádzať do kontaktu s divákom a zažívať prekrásne emócie v úžasných postavách na javisku. Milujem divadlo. A vlastne aj doteraz som prijímala a prijímam ponuky „na západ“ a čas strávený na cestách z východu na západ využívam vo svoj prospech. Obmedzila som cestovanie autom a väčšinou využívam vlakovú dopravu. Vytvoril sa mi čas na oddych, knihu, hudbu, učenie sa textov, rozhovory s ľuďmi.

Mám tu rodinu, ktorú by som nerada niekam presúvala, je nám tu prirodzene. Je pravda, že je nám smutno vždy, keď musíme ísť od seba, ale to je v našom poslaní absolútne prirodzené. Bývame kúsok pri Prešove, v jednej dedinke na lazoch v našom malom no milom domčeku s božským výhľadom. Milujem Slovensko a jeho možnosti slobodného rozhodnutia sa pre domovské rodinné hniezdočko. Mesto Prešov a celé východné Slovensko je ale môj hlavný pracovný priestor, no to neznamená, že nie som otvorená novým možnostiam uvažovania.

Venuješ sa charite. Kedy to začalo a čo bol prvý popud?

Pôsobím už jedenásty rok v Clowndoctors. Je to moje druhé naj, pretože nejde len o odovzdávanie emócií, ale aj o ich spätnom prijímaní. A to je úžasné. Myslím si, že každý človek sa pre niečo narodí. Ak nájde v sebe silu, ktorá v ňom je, a myslím si, že po vnútornej sebareflexii som túto silu v sebe objavila, tak sa rozhodne kvôli tomu, že chce pracovať a pomáhať. A je jedno akým spôsobom.

Ja som sa rozhodla byť klaunkou, pretože je to niečo, čo ma ako herečku absolútne inšpiruje, dáva mi priestor sa vnútorne realizovať a vďaka čomu nachádzam v sebe úplne iné hodnoty, ktoré môžem potom preniesť aj do divadelného prostredia. A hlavne ma to učí spoznávať samú seba, vytvárať svoj hodnotový rebríček. Po odchode z nemocnice alebo akéhokoľvek liečebného zariadenia, si človek sám v sebe vie zhodnotiť, čo je pre neho dôležité, prečo sa narodil a akú má veľkú silu na to, aby menil svet.

Čo považuješ vo svojej práci za najväčšiu výzvu?

Humor ako taký? Myslím si, že neexistuje kľúč k tomu, ako zabávať ľudí. Vlastne môže existovať, no konkrétne napríklad relácia Milujem Slovensko vzniká tu a teraz a aj preto všetky pripravené humorné príhody, či dopredu pripravené hlášky nie sú možné. Okrem Martina a réžie, nikto čo sa týka Milujem Slovensko z nás netuší, aká súťaž, či aké súťažné zadanie bude nasledovať a preto je to pre nás o to napínavejšie a zábavnejšie.

Keď klaunujem, nejdem za seba ako Stanka Kašperová, ale ako sestrička Vydarená, môj smútok alebo žiaľ nasadením červeného nosa a oblečením si umeleckého kostýmu odchádza do úzadia a ja sa nadýchnem do niekoho úplne iného. Pomáha mi to, keď pocítim s deckami, či seniormi interakciu a vzájomne vidíme, že si rozumieme. Pozrieme si do oči a vieme, že sa akceptujeme, že si navzájom pomáhame. Pretože táto práca je aj o tom, že aj oni pomáhajú nám, dokonca stonásobne viac a mnohokrát ani o tom nevedia.

Podľa všetkého si dosť aktívny človek. Ako dajú spojiť herecké, moderátorské a charitatívne povinnosti s časom pre rodinu?

Nie som ani prvá ani posledná, ktorá to má takto. Napriek tomu, decká aj manžel sú už veľkí a čas ktorý pracovne trávim v hlavnom meste nie je vôbec tak časovo náročný, aby to nejakým spôsobom pociťovali a ovplyvnilo to chod mojej rodiny. Decká sa narodili herečke a nie som prvá ani posledná, ktorá to musí riešiť. Sú na mňa hrdí a ja na nich. Všetko, čo robím, robím s najväčšou pokorou. Ponechala som si divadlo, Červené nosy a musela upustiť od pedagogickej činnosti, ktorú som vymenila za rodinu. Vybrala som si pre svoj život Prešov, kde je všetko nablízku, je tam pokoj a všetci sa nejako poznáme, fandíme si a pomáhame.

Keby som bola karieristka, tak už som niekde inde, lebo tých ponúk bolo a je skutočne veľa. Ale ja som z malého mestečka, z malého domčeka a to, čo som dostala od mojich rodičov ‒ prírodu, záhradu, rodinný pokoj ‒ by som chcela venovať aj svojim deťom. Bývanie na lazoch je pre mňa absolútnou voľnosťou. Chcem, aby to cítili aj moje deti a niesli v sebe, že tá rodina, prostredie, v ktorom vyrastajú a priatelia, ktorých majú, sú veľmi dôležití a všetko ostatné ich ešte len čaká.

Kto je Stanka Kašperová v súkromnom živote?

V bežnom živote mi vie vyčarovať úsmev úplná maličkosť. Keď sa jeden k druhému správame krásne, keď jeden druhého dokážeme prekvapiť, objať, porozprávať sa, podať ruku alebo sa pozrieť z očí do očí. To sú veci, ktoré my ľudia zabúdame robiť, bojíme sa kontaktu s problémami iných ľudí a uzatvárame sa sami do seba, držíme emócie pod pokrievkou. Keby sme dôverovali ostatným, keby sme boli otvorenejší, stali by sme sa silnejšími, srdečnejšími a dokázali by sme oveľa viac. Pretože, človek, ktorý má krídla, dokáže vnímať svet úplne inak a tak si lietam svetom a tak sa aj nabíjam…

Už dnes (pondelok 17.12.2018) môžete vidieť Stanku Kašperovú naživo v banskobystrickej opere, v inšpiratívno-zábavnej talk show Mareka Polomského, Povec ty. Lístky si môžete kúpiť v sieti Ticketportal.

0
Komentovať (0)