Foto: MovieStillsDB

História trailerov siaha takmer k počiatkom vzniku kinematografie.

Trailer, teda krátka upútavka na pripravovaný film, nepatrí iba k dnešnej kinematografii, ale spája sa s ňou takmer od počiatku. Má predovšetkým propagačnú funkciu a jeho snahou je navnadiť divákov na sledovanie filmu pomocou pútavých záberov. Pozrime sa, ako vyzerali jeho úplné začiatky.

Článok pokračuje pod videom ↓

Podobne ako filmy, tak aj samotné trailery prešli určitým vývojom a premenou, kým sa vyformovali do podoby, akú poznáme dnes. Prvý trailer vznikol už v novembri roku 1913 a slúžil ako krátky propagačný film k muzikálu The Pleasure Seekers. Vďačíme zaň reklamnému manažérovi divadla Marcusa Loewa Nilsovi Granlundovi. Prvýkrát bol uvedený v divadle Winter Garden na Broadwayi.

Marcus Loew bol americký priekopník filmového priemyslu, zakladateľ siete divadiel a spolumajiteľ filmového štúdia Metro-Goldwyn-Mayer (MGM)MGM vzniklo v roku 1924 a dnes stojí za distribúciou projektov Sony Pictures Entertainment Inc., Paramount Pictures alebo Warner Bros.

Nils Granlund teda vytvoril úplne novú formu prezentácie divadelného alebo filmového diela, ktorá nahradila väčšinu reklám na billboardoch. O rok neskôr uviedol prvý trailer k propagácii nového nemého filmu Charlieho Chaplina.

Trailery dnes zastupujú osobitú funkciu kinematografie

Spočiatku sa trailery uvádzali po skončení filmu, čo sa však ukázalo ako veľmi neúčinné, nakoľko im diváci pri odchode nevenovali toľko pozornosti, koľko by si zaslúžili. Postupne sa to však menilo a dnes je v kinách vyhradený priestor na ich premietanie pred začiatkom každého filmu.

Ako uvádza profesor audiovizuálnych štúdií Univerzity Nebraska-Lincoln, Wheeler Winston Dixon, až do konca 50. rokov boli trailery dielom spoločnosti National Screen Service (NSS) a skladali sa z kľúčových najzaujímavejších scén. Často nechýbali ani vložené titulky, ktoré detailne popisovali dej.

Zmena nastala v 60. rokoch 20. storočia nástupom Americkej novej vlny. Tá zmenila zaužívané konvencie a aj samotné nakrúcanie filmu, či ich propagáciu a nastúpila po takzvanom klasickom Hollywoode. Jedným z jej najvýznamnejších filmov je snímka Bonnie a Clyde režiséra Artura Penna.

Čo sa týka trailerov, prelomovým bol významný režisér Stanley Kubrick, ktorý sa stal inovátorom kinematografie. Trailer k filmovej adaptácii románu Vladimira Nabokova Lolita zmenil montážou záberov svojou podobu.

Rovnako boli vynechané aj detailné titulky popisujúce dej. Tento nový trend nasledovali trailery k snímkam Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu alebo 2001: Vesmírná odysea.

Za jedným z najslávnejších trailerov všetkých čias stojí režisér Alfred Hitchcock. Ku svojej, dnes už kultovej snímke Psycho, vytvoril mimoriadne originálnu upútavku. Trailer nám ukazuje samotného režiséra, ktorý stojí pred legendárnym hotelom. Po chvíli nám ho ide ukázať, až sa napokon priblížime ku samotnej scéne v sprche, ktorá bola vo svojej dobe prelomová a neuveriteľne novátorská a dodnes z nej čerpá množstvo filmových tvorcov.

To teda znamená, že niektoré trailery neobsahujú scény priamo z pripravovaného filmu, ale sú nakrúcané osobitne za účelom čo najlepšej propagácie snímky. Tento postup je taktiež používaný v niektorých prípadoch aj dnes.

Podliehajú niekoľkým pravidlám

Trailery často prinášajú tie najzaujímavejšie scény z filmov a aj preto sa filmoví diváci delia na dve skupiny. Jedna z nich ich zbožňuje a dokáže si ich na očakávanú snímku pozrieť aj niekoľkokrát, ďalšia sa im však vyhýba, aby si dej naplno užili až priamo pri sledovaní výsledného diela. Podľa etických pravidiel by však trailery nemali obsahovať spoilery rozuzlenia deja.

Vzniklo pravidlo o ich dĺžke, podľa ktorého by nemali presahovať dve a pol minúty. Filmové spoločnosti ho mohli porušiť raz za rok a túto dĺžku prekročiť. Od roku 2014 sa to však zmenilo a odporúčaná dĺžka sa ustálila dodnes na dvoch minútach. Umožňuje však urobiť niekoľko výnimiek.

V dnešnej dobe v kinách vidíme trailery na filmy v prípade veľkých režisérskych mien dokonca aj s ročným predstihom. Vhodným príkladom je film Tenet z dielne Christophera Nolana, ktorá síce bude mať premiéru až v roku 2020, no jeho fanúšikov zaiste poteší, keď ukážky z neho v kinách uvidia už dnes. Aj to svedčí o ich diváckom úspechu.

Kinoupútavky zvyknú dodatočne slúžiť aj ako bonusový materiál k filmu na DVD alebo Blu-ray. K očakávaným a vysokorozpočtovým filmom dnes vzniká aj niekoľko trailerov. Jeho vznik však nie je vôbec lacná záležitosť. Takáto niekoľko sekundová upútavka totiž môže stáť aj milión dolárov.

Kľúčovou funkciou trailerov je teda zaujať divákov a emočne ich upútať k sledovaniu výslednému audiovizuálnemu dielu. Aj vďaka tomu sa stáva, že občas má divák na film obrovské očakávania a napokon zostane, práve kvôli sľubnému traileru, sklamaní. Preto je jeho vznik okrem iného aj dramaturgicky náročný proces. Ak sa však podarí, je pravým majstrovským dielom.

en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, cs.wikipedia.org
Uložiť článok

Najnovšie články