Európska komisia spustila voči Slovensku infringement pre novelu ústavy, ktorá v hodnotových a etických otázkach uprednostňuje slovenské zákony pred právom Európskej únie. Podľa Komisie tým Slovensko porušuje základné princípy fungovania Únie a musí vysvetliť, prečo je nová ústavná formulácia v súlade s európskym právom.
Komisia uviedla, že slovenská novela „porušuje princípy nadradenosti, autonómie, efektívnosti a jednotného uplatňovania práva Európskej únie“. Slovensko má dva mesiace na odpoveď. Ide o prvý krok formálneho procesu, ktorý sa môže skončiť konaním pred Súdnym dvorom Európskej únie a výraznými sankciami, ak vláda nepredloží presvedčivé vysvetlenie.
Podnet z Holandska a reakcie odborníkov
Na riziká upozornili najskôr poslanci holandského parlamentu, ktorí považovali slovenskú ústavnú zmenu za potenciálne diskriminačnú a v rozpore so zmluvami Európskej únie. Hoci samotné Holandsko žalobu podať nemôže, Komisia musela podnet prešetriť a v rámci svojich kompetencií konanie rozbehla. Odborníci upozorňujú, že ide o citlivú tému, ktorá sa týka samotného rozdelenia právomocí medzi Úniu a členské krajiny.
Ako píše portál SME, v podobnom spore v minulosti Poľsko ignorovalo výhrady Bruselu a sankcie sa vyšplhali na viac než 320 miliónov eur. Tento prípad podľa analytikov ukazuje, že porušovanie základných princípov právneho štátu Únia vníma mimoriadne vážne.
Ako reaguje Slovensko
Premiér Robert Fico už začiatkom novembra naznačil, že konflikt s Bruselom očakáva a nepovažuje ho za problém. Minister spravodlivosti Boris Susko tvrdí, že vláda sa bude brániť a argumentovať súladom ústavnej úpravy s právom Európskej únie. Na dnešnej tlačovej besede však premiér Robert Fico vyhlásil, že rozhodnutie o začatí konania nie je ničím výnimočné.
„Najpodstatnejšia správa, pokiaľ ide o infringement, je, že ide o štandardné právne konanie, ktoré začína Európska komisia proti členskému štátu vtedy, ak má právna časť Európskej komisie názor, že novelizácia zákona alebo ústavy v danom členskom štáte je v rozpore s právom Európskej únie,“ povedal.
Zároveň upozornil, že Európska komisia spochybnila iba jedinú časť z prijatej ústavnej zmeny. „Predovšetkým sa dotýka jedného jediného bodu novelizácie Ústavy Slovenskej republiky a tým je článok 7, kde sme zakotvili prednosť slovenského vnútroštátneho práva pred európskym právom v otázkach národnej identity. Infringement sa nedotýka iných častí tejto novelizácie,“ zdôraznil.
Slovensko pripravuje argumentáciu pre Brusel
Podľa premiéra je vláda pripravená reagovať na výhrady Európskej komisie a vysvetliť, prečo považuje článok 7 za súladný s právom Európskej únie. Rezort spravodlivosti má podľa Fica postupovať koordinovane a dôkladne.
„My nazývame tento infringement preventívnym, pretože vychádza skôr z obáv, či v budúcnosti nebudeme mať záujem tento článok využiť v oblastiach, kde má Európska únia výlučnú legislatívnu právomoc,“ uviedol. Komisia podľa jeho slov žiada Slovensko o stanovisko do šesťdesiatich dní. „My to urobíme. Ja opäť požiadam predstaviteľov vlády, aby si udržali svoj postoj,“ dodal.
Premiér opakovane zdôraznil, že článok 7 nebude zneužitý na zasahovanie do kompetencií Európskej únie. „Odpovieme v duchu, že tento článok sedem sa výlučne týka národnej identity a že Slovenská republika nemá žiadny záujem použiť tento článok na to, aby sme prelomili výlučné právo Európskej únie prijímať legislatívne akty v iných oblastiach,“ vyhlásil.
Premiér zdôraznil, že novela sa meniť nebude. „V žiadnej zmene ústavy k tomu nedôjde, aby bolo v tom úplne jasno. Neprichádza to do úvahy,“ dodal.
Fico otvoril aj tému mierovej dohody pre Ukrajinu
V druhej časti tlačovky premiér predstavil aj svoje stanovisko k predloženej mierovej dohode, o ktorej budú členské štáty podľa neho musieť čoskoro zaujať stanovisko. „Budeme v krátkej dobe konfrontovaní s tým, aby sme sa vyjadrili ako členský štát Európskej únie a zaujali postoje k tomu, ako sa bude správať celá Únia k tomuto balíku,“ uviedol.
Zdôraznil, že dokument má dvadsaťosem bodov a jeho realizácia nie je možná bez Ukrajiny, avšak podporu Slovenska má. „Takýto vážny plán sa nedá realizovať bez súhlasu Ukrajiny. Ak sa dokument dotýka predovšetkým Ukrajiny, nie je možné nadiktovať členskému štátu, že to musí akceptovať,“ povedal.
Fico žiada aktívnejšiu úlohu Európskej únie
Premiér upozornil, že plán počíta so stovkami miliárd na obnovu krajiny, ale Únia podľa neho nie je pri rokovaniach prítomná. „Nevidíme vôbec nič, čo by vťahovalo Európsku úniu do rozhovorov. Zahraničná politika Európskej únie je nulová a rešpekt veľkých hráčov voči Únii je veľmi malý,“ vyhlásil.
Fico tiež naznačil, že plán potvrdzuje jeho dlhodobé tvrdenia. „Základným predpokladom mierovej dohody je dohoda, že Ukrajina nebude členským štátom NATO. Vtedy ste ochkali, a zrazu to dnes všetci beriete ako samozrejmosť,“ odkázal.
Postavenie Ukrajiny je teraz stokrát horšie než v roku 2022
Premiér následne vyhlásil, že návrh dohody ukazuje dramaticky horšiu pozíciu Ukrajiny než pred dvoma rokmi. „V tejto dohode je postavenie Ukrajiny stokrát horšie, ako bolo v apríli roku 2022,“ povedal. Tvrdí, že vtedy bolo možné uzavrieť mier za výrazne výhodnejších podmienok. „Ak porovnáme podmienky dohody z apríla 2022 s tým, čo je teraz na papieri, rozdiel je 1 k 100,“ uviedol.
„Ak to naozaj bolo treba nechať pozabíjať státisíce ľudí, aby sme sa dostali k dohode, ktorej podmienky sú dnes o toľko horšie, tak sa treba pýtať, na čo to celé bolo,“ povedal. Tvrdí, že tí, ktorí podporovali vojenské riešenia, dnes mlčia. „Keď niekto povedal mier, bol zradca. A zrazu všetci beriete niektoré podmienky ako samozrejmosť,“ odkázal.
Nahlásiť chybu v článku