Ďalšia veľká záhada Stonehenge rozlúsknutá. Dôležitý oltárny kameň pochádza zo šialenej diaľky, takto ho prepravili

Jedným z najväčších turistických lákadiel južného Anglicka, a najmä lokality okolo Salisbury, je archeologická lokalita Stonehenge. Táto kamenná stavba stará tisíce rokov fascinuje nielen laikov, ale aj vedcov, ktorí sa snažia čo najpodrobnejšie odhaliť jeho záhady a tajomstvá. A vyzerá to tak, že jednu teraz rozlúskli. 

To, ako sa Stonehenge postavil, nie je dodnes úplne zrejmé. Ako píše portál IFL Science, s jeho výstavbou sa začalo pred 5-tisíc rokmi a počas nasledujúcich 2-tisíc rokov sa na ňom vykonávali rôzne úpravy.

Kým veľké megality pravdepodobne pochádzajú z oblasti vzdialenej asi 25 kilometrov, o menších kameňoch, nazývaných tiež „bluestones“, sa predpokladá, že pochádzajú z oblasti Walesu.

Stáročia sa tiež verilo, že tzv. Oltárny kameň, čo je veľký päťmetrový pieskovcový kameň, patrí tiež medzi „bluestones“ a pochádza z Walesu. No nová štúdia publikovaná v Nature tento názor spochybňuje a tvrdí, že kameň pochádza z ďalekej lokality vzdialenej viac ako 700 kilometrov.

Vedci z Curtinovej a Aberystwythskej univerzity skúmali geochemické zloženie Oltárneho kameňa, pričom sa pozreli na rozpady stôp uránu a jeho premenu na stabilné olovo. Na základe datovania tak porovnali horniny v celej Británii a Írsku a zistili, že Oltárny kameň sa rozpadom uránu zhoduje s horninami zo Škótska.

Podľa nich kameň pochádza z lokality na severovýchode Škótska, známej ako Orcadian Basin.

Problematická preprava

„Keď sme zistili, že pochádza zo Škótska, ja a môj tím sme si pomysleli, že s ním v žiadnom prípade ľudia nemohli pohnúť a že je to príliš ďaleko,“ hovorí hlavný autor štúdie Anthony Clarke.

Aj dnes je to náročná cesta a v tom čase musela byť ešte ťažšia. Po ceste sa nachádzajú viaceré horské a bahenné oblasti.

Tím uvažoval, či sa kameň nemohol premiestniť ľadovcovou činnosťou, avšak túto teóriu zavrhli. Jediný spôsob, ktorý tak prichádza do úvahy, je cesta po vode pomocou lode. Existuje tiež viacero archeologických dôkazov o existencii námorných dopravných ciest po celej neolitickej Európe a ľudia už v tej dobe dokázali stavať sofistikované plavidlá. Preprava 6 ton ťažkého kameňa je tak týmto spôsobom najreálnejšia.

„Zdá sa, že staroveký svet bol oveľa viac prepojenejší, než sme si mysleli,“ uzatvára Clarke.

Pozri aj:

Záhadný Seahenge odhalil svoje tajomstvo. Vedci si myslia, že rozlúskli dôvod, prečo ho pred 4-tisíc…