Bývalý šéf slovenského podsvetia Mikuláš Černák nie je jediný na doživotie odsúdený, ktorý sa chce dostať po dlhých rokoch vo väzení na slobodu. O podmienečné prepustenie žiada aj Ľubor Masár, ktorý za múrmi slovenských väzníc žije už takmer 35 rokov. O jeho žiadosti bude Okresný súd v Trenčíne rozhodovať 14. mája.
Masár spolu s Jánom Molnárom boli prvými na doživotie odsúdenými Slovákmi po roku 1989. Za mreže ich dostala lúpežná vražda Holanďanky Gabrielle Widdershovenovej z augusta 1990. K udalosti došlo na cestnom odpočívadle v Rakúsku. Manžel Holanďanky brutálny útok dvojice Slovákov prežil.
Opakované žiadosti o slobodu a rozhodovanie súdov
Masára zadržali v septembri 1990. Masár žiadal o podmienečné prepustenie na slobodu už trikrát, doterajšie žiadosti mu súdy v Piešťanoch a Trnave zamietli, tieto rozhodnutia potvrdil aj Krajský súd v Trnave. „Aktuálnu žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu doživotného trestu odňatia slobody, o ktorej koná Okresný súd Trenčín, podal odsúdený v júni 2023. Je to prvýkrát, čo Okresný súd Trenčín rozhoduje o návrhu na podmienečné prepustenie tohto odsúdeného,“ informoval agentúru SITA hovorca Krajského súdu v Trenčíne Roman Tarabus.
Súd si vyžiadal vypracovanie posudkov od psychológa aj psychiatra, k dispozícii bude mať aj posudok z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Trestný zákon umožňuje doživotne odsúdenému požiadať o podmienečné prepustenie po tom, ako si odsedel 25 rokov trestu. Súdy však okrem splnenia formálnych podmienok posudzujú aj splnenie materiálnych podmienok, a to preukázateľné polepšenie a predpoklady pre riadny život po prípadnom prepustení na slobodu.
Masár tvrdí, že sa zmenil
Masár pri predchádzajúcej žiadosti o podmienečné prepustenie povedal, že aj vrah sa môže polepšiť a on sa polepšil. Deklaroval, že v prípade prepustenia bude bývať v byte svojej vtedy 82-ročnej matky v Trnave. Tvrdil tiež, že má zabezpečené zamestnanie vo veľkosklade známeho obchodného reťazca.
Cestu za slobodou mu prekazil nepriaznivý posudok z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ilave, v ktorom sú spomenuté aj také činy ako pílenie mreže, založenie ohňa či držanie nepovolených predmetov vrátane noža. V jeho neprospech bol aj psychiatrický posudok, Masár však namietal voči zaujatosti znalkyne.
Nahlásiť chybu v článku