Určite si spomeniete na hry z detstva, pri ktorých vás rodičia nechávali milosrdne vyhrať a ešte sa tvárili, že ste ich neúprosne porazili. Vy ste mali možnosť zažiť pocit víťazstva a oni sa len blahosklonne usmiali nad vašou radosťou. Čo keby to bolo naopak? Predstavte si, že vás štvorročné dieťa nemilosrdne porazí a vy si ani nepípnete, lebo je jednoducho lepšie. Je to vôbec možné?
Štvorročné dieťa. Malé a nezbedné. Čo sa týka kognitívnych schopností a myslenia, nie je ničím výnimočné. Až kým nepríde reč na rýmy. Najnovší výskum Britskej psychologickej spoločnosti z oblasti vývinovej psychológie priniesol prekvapivé výsledky. Štvorročné deti porazili svojich rodičov aj mladých dospelých vo svojej schopnosti zapamätať si krátky, predtým pre nich neznámy rým.
Výskumnú skupinu tvorilo 13 rodičov malých detí, ktorí svojim potomkom čítali každý večer pred spaním tú istú báseň, po dobu 10 dní. Rodičia, ako aj skupina vysokoškolských študentov, dostali inštrukciu, že budú skúšaní z ich vedomostí týkajúcich sa básne. Deti nedostali žiaden pokyn, jednoducho len počúvali báseň, ktorú im rodičia čítali pred spaním.
Deň po poslednom večernom čítaní vedci požiadali rodičov a študentov, aby sa rozpamätali a zopakovali čo najviac slov zo spomínanej básne. To isté sa opýtali aj detí. V priemere si deti pamätali dvakrát viac slov a urobili oveľa menej chýb, než študenti a rodičia. Okrem toho sa výskumníci zamerali aj na obsah básne, ktorý si pamätali všetci rovnako.
Kvôli relevantnosti výsledkov dali vedci všetkým respondentom ďalšie úlohy. Na začiatok, alebo na koniec básne zaradili zoznam nesúvisiacich a nerýmujúcich sa slov, čím sa snažili otestovať úroveň pamäte pri nesúrodom obsahu. Zistili, že všetci skórovali rovnako, čo odporuje hypotéze, že výborný výkon detí bol spôsobený tým, že dospelí prestali dávať pozor na obsah a báseň čítali skôr mechanicky.
Inými slovami, v tomto experimente deti rozdrvili dospelých svojou schopnosťou pamätať si rýmovačky, z ktorých sa básne pre deti skladajú. Dôvodom, prečo to tak je, je podľa vedcov samotná podstata rýmov, ktoré sú melodické a práve preto ich dokážeme zautomatizovať – naučíme sa ich tak, že sa už nesústredíme na konkrétne slová, ani obsah, ale odriekame ich tak, aby vznikla melódia. Práve tento princíp využívajú deti, ktoré si pomocou zapamätania si rýmov osvojujú jazyk, čím rozvíjajú aj svoje myslenie. Dospelí, ktorí tieto vývinové úlohy už dávno splnili, takúto špeciálnu schopnosť už nepotrebujú, a preto v tomto výskume dopadli oveľa horšie, než deti.
Keď budete mať najbližšie „po ruke“ nejaké štvorročné dieťa, neváhajte tento experiment vyskúšať. Deti sa rady učia nové veci a vy si aspoň overíte, ako fungujú zistenia vedcov v praxi.
nymag
Nahlásiť chybu v článku