Petra Sušaninová / /
Stretli ste už niekedy človeka trpiaceho Tourettovým syndrómom?

Ak aj áno, je málo pravdepodobné, že by ste to rozoznali. Ochorenie sa síce navonok prejavuje výrazne, vie však o ňom len veľmi málo ľudí. Väčšinou si ľudia pomyslia, že ten dotyčný je blázon alebo niekto, kto sa práve opil a nemá pod kontrolou svoju motoriku či rečový prejav. Ako teda rozoznáte blázna od človeka s Tourettovým syndrómom?

Napriek tomu, že sa ochorenie prejavuje u každého rôznou škálou príznakov, medzi tie najčastejšie patrí nekontrolovateľné mykanie časťami tela, zášklby tváre či žmurkanie a vydávanie najrôznejších zvukov, ako napríklad smrkanie, pískanie, kašľanie, opakovanie slov, v niektorých prípadoch aj nadávok. Ak jedinec opakovane vykrikuje vulgarizmy, hovoríme o koprolálii. Príznaky môžu byť rôzne intenzívne, od tých menej nápadných až po absolútne neprehliadnuteľné.

Väčšinou sa objavuje vo veku 2 až 15 rokov, no výnimočne sa môžu prvé príznaky ukázať aj neskôr. Ide o neurologické ochorenie, ktoré sa trikrát častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Prvýkrát bol syndróm popísaný ešte v roku 1885 francúzskym lekárom menom J. Gilles de la Tourette a napriek tomu, že sa o ochorení už nejaký ten čas vie, doteraz nie je úplne jasné, čo ho vlastne spôsobuje. Vedci len odhadujú, že ide o narušenie funkčnosti jedného z neurotransmiterov v mozgu.

Mnoho ľudí žije roky s Tourettovým syndrómom a ani o tom nemusia vedieť, ďalší pacienti zas o svojom ochorení vedia, no nevyžaduje si žiadnu liečbu. Problém však nastáva v prípade, ak sa k Tourettovmu sydrómu pridružia ďalšie ochorenia, ako napríklad poruchy pozornosti, obsesívno-kompulzívna porucha či úzkosti. V každom prípade je však dôležité vzdelávanie. Čím viac ľudí o ochorení vie, tým menej ľudí bude na trpiacich Tourettovým syndrómom na ulici zazerať ako na pomätencov a tým viac im uľahčíme život.

Ak ste si pomysleli, či sa nemôžu ovládať aspoň na verejnosti, skutočne nemôžu. Tiky sú totiž ako nutkanie kýchnuť si alebo ako pocit, keď vás neuveriteľne svrbí nos a jednoducho sa potrebujete poškriabať. Dočasne síce tiky je možné potlačiť, to však nie je vôbec prospešné, je to vyčerpávajúce a príznaky to potom môže ešte viac zhoršiť. Okrem toho, keď sa jedinec ocitne v emocionálne náročnej situácii, frekvencia a závažnosť tikov sa zhoršuje.

Ak má však jedinec natoľko závažné tiky, že výrazne zhoršujú kvalitu života, pristupuje sa k liečbe medikamentmi, ako je napríklad haloperidol. Ich nevýhodou ale je, že neutlmujú len tiky, ale aj myslenie jedinca a majú ďalšie vedľajšie účinky. Zvláštne však je, že stačí, ak má jedinec záľubu. Tá dokáže tiky tlmiť mimoriadne efektívne. Sú zaznamenané prípady, kedy hrali jedinci s Tourettovým syndrómom na bicie, spievali či jazdili na korčuliach. Akonáhle sa venovali svojej záľube, stali sa z nich obyčajní ľudia. Spievať ani hrať na nástroj sa však nedá neustále, tiky sa teda opäť vrátia.

Ak teda najbližšie na ulici stretnete niekoho, kto rozhadzuje rukami, prípadne pokrikuje či píska, neodsudzujte ho hneď. Nikdy neviete, či ste práve nestretli niekoho s Tourettovým syndrómom.

Pozri aj: Toto je 10 najbizarnejších porúch mozgu, ktoré sú veľmi často zamieňané s psychickými poruchami

wikipedia, tourette
Všetko začína v tvojej hlave
0
Komentovať (0)