Obsesívno - kompulzívna porucha má skratku OCD, ktorá je odvodená od anglického názvu ochorenia obsessive - compulsive disorder.

OCD si nevyberá, postihuje ľudí oboch pohlaví, každého veku či národnosti. Štatistiky uvádzajú, že týmto ochorením trpí približne 2,5 % populácie.

Na vzniku OCD sa skutočne podieľa aj genetický faktor. Ak niekto v rodine trpí týmto ochorením, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že ho zdedia aj potomkovia.

Na vzniku OCD sa podieľa niekoľko faktorov, medzi nimi napríklad aj traumatická udalosť, ako napríklad sexuálne zneužitie či smrť blízkej osoby.

Toto tvrdenie nie je pravdivé. OCD je možné diagnostikovať už aj u 4-ročných detí, najčastejšie sa však diagnostikuje vo veku 19 rokov.

OCD skutočne možno liečiť. Samozrejme, ochorenie nezmizne ako chrípka, príznaky však je možné zmierniť napríklad kognitívno behaviorálnou terapiou alebo medikamentóznou liečbou.

Mnohí si OCD mýlia s prehnanou poriadkumilovnosťou, pravdou však je, že sa vyznačuje najmä nekontrolovateľnými myšlienkami a kompulzívnym správaním.

Ruka v ruke s OCD idú neraz aj iné pridružené ochorenia, ako napríklad Tourettov syndróm.

Toto tvrdenie jednoznačne nie je pravdivé, práve naopak, depresia je v mnohých prípadoch pridruženým ochorením v prípade OCD.

OCD sa prejavuje širokou škálou prejavov, napríklad strachom z nákazy, opakovaním vzorcov správania, ale aj zhromažďovaním nepotrebných predmetov. Jedinec totiž nie je schopný rozhodnúť sa, či daný predmet potrebuje alebo nie, príbytok tak môže mať doslova zavalený odpadkami.