Petra Sušaninová / /
Nemocnica bola hororovým miestom, takým, za aké by sa nemusel hanbiť ani Stephen King vo svojich knihách.

Navonok sa zdalo, že je všetko v poriadku. Budova bola skutočne krásna a majestátna, historická, so stenami z červených tehál a v krásnom prostredí. Za jej múrmi však ľudia museli pretrpieť hrôzy, aké by ste nepriali ani najhoršiemu nepriateľovi.

V súčasnosti je bývalá štátna nemocnica vynovená a zabývala sa v nej komunita ľudí, temnú minulosť však odtiaľ len tak nevyženiete. Plán bol pôvodne pekný, malo ísť o ústav, ktorý by bol úplne samostatnou jednotkou, všetko podstatné malo byť na jednom mieste. Pacienti trpiaci psychickými problémami tu mali mať svoj kúsok raja na zemi, kde by im dokázal účinne pomôcť tím odborníkov. Prví pacienti sa sem nasťahovali v roku 1878 a v čase svojej najväčšej slávy pozostával komplex zo 40 budov, kde prebývalo 450 pacientov. Do roku 1900 tu bolo zamestnaných 125 ľudí a čoraz viac pacientov odtiaľ odchádzalo vyliečených.

Another view of the Colorado State Hospital main building. Date unknown. Image from the Western History/Genealogy…

Gepostet von Asylum Projects am Freitag, 26. April 2013

Čoskoro sa však všetko zmenilo. Nemocnica bola nesmierne populárna a dostať sa sem snažilo čoraz viac ľudí. Napriek tomu, že kapacita nemocnice bola 450 ľudí, po roku 1900 tu miestami bolo ubytovaných až 2 000 pacientov. Vedenie nemocnice žiadalo štát o viac prostriedkov, aby mohli zariadenie rozšíriť, avšak bez úspechu.

Nával pacientov nezvládal už ani personál. Pacienti sa po chodbách prechádzali polonahí, špinaví a zanedbaní. Prestali sa liečiť, ba naopak, ich stav sa zhoršoval. Elektrošoky a kazajky boli na dennom poriadku. Keď zlyhali tieto metódy, uchýlili sa lekári k lobotómii. Každý rok tu o život prišlo približne 280 pacientov. Po lobotómii sa o pacientov viac nikto nezaujímal a tí sa bez duše potulovali po chodbách ústavu. Ak aj mal niektorí z pacientov ešte dostatok zdravého rozumu a chcel odísť, nedovolili mu to, držali ho tu proti vôli.

wikipedia.org

Financií ubúdalo a o stav ústavu sa nikto nestaral, až sa jedného dňa už vláda viac nemohla len nečinne prizerať a musela zasiahnuť. V roku 1985 bol ústav napokon čiastočne zavretý a svoje brány definitívne zavrel v roku 1992. Až do roku 2005 ležali budovy nedotknuté, chodili sem len ľudia, ktorí chceli vidieť pozostatky hrôzy páchanej na pacientoch. V roku 2005 sa začala výstavba obytných jednotiek, nebolo to však ľahké, v roku 2007 časť bývalého ústavu zhorela.

Jedinou pripomienkou dnes už ostali len dva náhrobné kamene na neďalekom cintoríne, kde je pochovaných 770 bývalých pacientov.

Pozri aj: Niekdajšie psychiatrické ústavy a sanatóriá boli plné hrôzy. Nebudete chcieť veriť, aké desivé príbehy sa odohrali za ich stenami

all-that-is-interesting
Všetko začína v tvojej hlave
0
Komentovať (0)