To, čo všetko sa v ňom ukrýva a čo všetko dokáže, prekvapuje vedcov ešte aj dnes. Dokáže sa zotaviť z neuveriteľných poranení, jeho funkcie sa miestami rovnajú zázraku a teraz sa vedcom opäť podaril jedinečný objav. Zistili, že v ľudskom mozgu sa ukrýva oblasť, ktorú u iných primátov nenájdete.
správy od nás budete mať ako prví.
Atlas mozgu
Vedci sa rozhodli, že zostavia anatomický atlas mozgu, no v rámci mapovania sa ukázalo, že o jednej oblasti doteraz ani len netušili. Za objav je zodpovedná austrálska skupina neurovedcov na čele s Georgom Paxinosom a novoobjavenú oblasť pomenovali endorestoform nucleus. Názov je odvodený od umiestnenia novej oblasti. Vedcom sa ju totiž podarilo objaviť blízko bázy mozgu, teda blízko miesta, kde sa mozog pripája k mieche.
Senzorické a motorické signály
Za čo je objavená oblasť mozgu zodpovedná? Vedci tvrdia, že je zapojená do prijímania a spracovania senzorických a motorických signálov z tela a napomáha, aby naše telo dokázalo správne vykonávať pohyby a udržať si správny postoj. Odborníci túto oblasť tvorenú zhlukom neurónov prirovnávajú k ostrovčeku na rieke, ktorá nesie informácie a prenáša ich z miechy, cez mozgový kmeň až do mozočka.
Neurotransmitery
Vedci však dodávajú, že objav je ešte veľmi čerstvý a zatiaľ je príliš skoro na to, aby boli vyvodzované závery týkajúce sa presnej funkcie novoobjavenej oblasti. Ako je možné, že sa oblasť podarilo objaviť až teraz? Technológie sa neustále vyvíjajú a anatomickú mapu mozgu sa Paxinos chystal vyhotoviť pomocou najmodernejších techník, ktoré okrem iného využívajú aj mapovanie neurotransmiterov. Najnovšie techniky dokážu zachytiť mozog oveľa detailnejšie, než sa to dalo doteraz. Napríklad mapovanie neurotransmiterov umožňuje rozlišovať neuróny, a teda oblasti mozgu nielen na základe toho, ako neuróny vyzerajú, ale aj na základe toho, aké plnia funkcie. Tomuto prístupu ku skúmaniu štruktúr mozgu sa hovorí chemoarchitektúra.
Človek vs primáty
Paxinos priznáva, že o existencii tejto oblasti tušil už niekoľko rokov, istotu však nadobudol až teraz. Dodáva že, u iných druhov zvierat sa táto oblasť mozgu nevyskytuje a na porovnanie ponúka primáty, ktoré napriek svojej inteligencii nedokážu hrať na hudobný nástroj, ani keby chceli. Hovorí, že človek má väčší mozog, a teda väčší počet neurónov, ktoré sa podieľajú na spracovaní motorických podnetov. U človeka tvoria motorické neuróny až 20 percent z celkového počtu, kým u primátov je to len 5 percent.
Paxinos plánuje túto oblasť skúmať naďalej a plánuje aj porovnávanie mozgu zdravých jedincov s mozgom jedincov s rôznymi, napríklad, psychiatrickými odchýlkami. Aby však bolo možné s istotou vyvodiť závery, je nutných ešte niekoľko rokov výskumov a možno ešte o kúsok modernejšie technické vybavenie.
sciencealert
Nahlásiť chybu v článku