Rodný dom Adolfa Hitlera sa zmenil na policajnú stanicu: Rakúsko verí, že odradí neonacistov

Roky sa diskutovalo o tom, čo urobiť s domom, v ktorom sa narodil Adolf Hitler. Padali návrhy na jeho zbúranie, vznik múzea aj pamätníka. Rakúsko sa napokon rozhodlo pre riešenie, ktoré dodnes rozdeľuje verejnosť. Budovu premenilo na policajnú stanicu.

Rakúsko v stredu slávnostne otvorí policajnú stanicu v rodnom dome Adolfa Hitlera. Vláda verí, že práve prítomnosť polície odradí krajne pravicových sympatizantov od návštev miesta narodenia nacistického diktátora. Kritici však hovoria, že ide skôr o symbolické než skutočné riešenie problému.

Na prestavbu nenápadného domu zo 17. storočia v hornorakúskom mestečku Braunau am Inn pri nemeckých hraniciach vynaložil štát približne 20 miliónov eur. Rekonštrukcia sa skončila s trojročným meškaním a budova je dnes takmer na nepoznanie. Pôvodnú žltú fasádu prekryla biela omietka, nad vchod pribudla tabuľa s označením polície.Na chodníku pred budovou však zostal pamätný kameň s nápisom: „Za mier, slobodu a demokraciu. Už nikdy fašizmus. Milióny mŕtvych varujú.“

O osude domu sa viedli dlhoročné spory

Osud domu bol predmetom desaťročia trvajúcich sporov. Budova patrila od roku 1912 jednej rodine a od roku 1972 ju štát využíval na základe nájomnej zmluvy ako centrum pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré patrili medzi obete nacistického režimu. Posledná majiteľka Gerlinde Pommerová však dlhé roky odmietala akúkoľvek prestavbu a až do poslednej chvíle napádala vyvlastnenie nehnuteľnosti.

Rakúsko prijalo zákon o vyvlastnení v roku 2016 a Najvyšší súd následne potvrdil odkúpenie približne 800 štvorcových metrov veľkého objektu za 810 000 eur.

Vláda chce miesto „zneutralizovať“

Historici odmietli jeho zbúranie a zároveň neodporúčali zriadiť múzeum či pamätník, aby sa miesto nestalo ešte väčším magnetom pre neonacistov. Expertná komisia preto navrhla zriadiť v budove policajnú stanicu. Rakúska vláda tvrdí, že trvalá prítomnosť polície jasne ukáže, že akákoľvek glorifikácia nacizmu je neprípustná, a miesto „zneutralizuje“.

Nie všetci však tejto logike veria. „To je absurdné. Ľudstvo predsa nezabudne, kde sa narodil najväčší masový vrah v dejinách,“ povedal hovorca Rakúskeho výboru Mauthausen Robert Eiter. Podľa neho rekonštrukcia nezabráni ani jedinému neonacistovi, aby sa do Braunau vybral.

Debata prichádza v čase, keď je najsilnejšou politickou stranou v Rakúsku krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorú po druhej svetovej vojne spoluzakladali bývalí nacisti. Podľa prieskumov ju podporuje približne 37 percent voličov.

Berlín odhalil nový pamätník obetiam nacizmu

V parku Tiergarten v centre Berlína v stredu odhalili pamätník Jehovovým svedkom, ktorí boli prenasledovaní a zavraždení nacistami a ich osud bol v rámci pripomínania si holokaustu doteraz prehliadaný, informovala agentúra AFP, píše TASR.

Nemecké hlavné mesto už má štyri významné pamätníky venované skupinám prenasledovaným nacistami, židom, homosexuálom, komunite Sintov a Rómov a obetiam „programu eutanázie“ tretej ríše, ktorý sa zameriaval na ľudí s telesným a duševným postihnutím.Nemecko rozhodlo o výstavbe pamätníka pre obete z radov Jehovových svedkov ešte za vlády kancelára Olafa Scholza, v roku 2023.

Táto náboženská menšina, ktorá vychádza z raného kresťanstva a presadzuje konzervatívne morálne hodnoty, pôsobí v Nemecku už od 19. storočia. Dnes má v krajine približne 180 000 členov, zatiaľ čo v 30. rokoch ich bolo asi 25 000. Podľa historika Wolfganga Benza sa svojho času „jednoznačne a dôsledne postavili národnému socializmu“: odmietali vykonávať nacistický pozdrav, skladať prísahu „vodcovi“, vstupovať do armády či nacistických organizácií.

V Nemecku sa už roky vedú diskusie o väčšom uznaní pre ďalšie skupiny ľudí prenasledovaných nacistami, napríklad odborárov, komunistov či ľudí označovaných ako „asociálni“.

Obavy z rastu krajnej pravice

Pripomínanie nacistických zločinov a heslo „nikdy viac“ sú dlhodobo kľúčovou súčasťou nemeckej politiky a spoločnosti, doplnila AFP s tým, že v Nemecku zároveň rastú obavy z posilňovania krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá sa vo voľbách v roku 2025 stala druhou najsilnejšou stranou v Nemecku.

Líder AfD v spolkovej krajine Durínsko, Bjørn Höcke, v roku 2017 na margo pamätníka holokaustu v Berlíne vyhlásil, že Nemci sú „jediný národ na svete, ktorý si v srdci hlavného mesta postavil pamätník hanby.“ Höcke zároveň už dlho tvrdí, že Nemecko venuje príliš veľkú pozornosť svojej nacistickej minulosti, a požaduje „obrat o 180 stupňov“ v politike historickej pamäti. Tieto jeho výroky vyvolali v Nemecku pobúrenie a polemiku.

Tisíce Jehovových svedkov skončili v koncentračných táboroch

Keď sa Adolf Hitler v roku 1933 dostal k moci, bola komunita jehovistov v Nemecku zakázaná. Približne 14 000Jehovových svedkov, najmenej 10 700 Nemcov a 2 700 ľudí z okupovaných európskych krajín, bolo nacistami prenasledovaných, najmä väznením. Asi 4 200 deportovali do koncentračných táborov a 1 700 ich bolo zavraždených, uvádza Arnold Liebster Foundation.

Niektorí účastníci stredajšieho pietneho aktu mali na odevoch pripnuté fialové kvety, ktoré odkazovali na fialové trojuholníky, ktoré boli Jehovovi svedkovia nútení nosiť v koncentračných táboroch.

Podľa Wolfganga Benza boli jehovisti obviňovaní z komunizmu a stigmatizovaní ako „židovská sekta“.Katolícka aj protestantská cirkev sa vo vojnových časoch nepostavili na obranu jehovistov a vyzývali aj svojich veriacich, aby sa „nezapájali do politických záležitostí“.

Po vojne, od roku 1950, boli Jehovovi svedkovia zakázaní aj v komunistickej Nemeckej demokratickej republike. Tento stav trval až do zjednotenia Nemecka v roku 1990.

Pozri aj:

Známa slovenská cestovná kancelária vyhlásila platobnú neschopnosť. Na trhu bola 26 rokov