Obed v reštaurácii sa pre mnohých Slovákov stáva čoraz väčšou položkou v mesačnom rozpočte. Hoci tempo zdražovania už nie je také výrazné ako v predchádzajúcich rokoch, priemerná cena jedla naďalej rastie a vo viacerých regiónoch sa už blíži k hranici 10 eur. Odborníci navyše upozorňujú, že počas leta môžu účty za stravovanie opäť stúpnuť, čo pocítia najmä zamestnanci, ktorí si za obed musia čoraz častejšie doplácať z vlastného vrecka.
Priemerná suma, ktorú Slováci platia za obedy prostredníctvom zamestnaneckých stravovacích kariet, sa na konci prvého polroka 2026 ustálila na úrovni 9,10 eura. Vyplýva to z údajov TRC indexu spoločnosti Edenred, ktorý sleduje celkové útraty za jedlo, občerstvenie aj kávu platené stravovacími kartami.
Najvyššie útraty zaznamenali v Nitrianskom kraji
Hoci sa tempo rastu cien v posledných mesiacoch spomalilo, odborníci očakávajú, že počas letnej sezóny budú priemerné výdavky na stravovanie opäť rásť. Najvyššie priemerné platby zaznamenali počas prvých šiestich mesiacov roka v Nitrianskom kraji, kde sa vyšplhali na 9,87 eura. Len tesne za ním nasleduje Košický kraj s priemernou útratou 9,83 eura. Nad hranicou deviatich eur sa pohybovali aj Prešovský, Bratislavský, Banskobystrický a Žilinský kraj.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Trnavský kraj s priemernou platbou 8,15 eura a Trenčiansky kraj, kde priemerná útrata dosiahla 7,16 eura. Vyššie ako celoročný priemer boli platby najmä počas jari. V apríli dosiahla priemerná útrata 9,22 eura a v máji dokonca 9,25 eura, pričom jún priniesol mierne upokojenie vývoja.
„Hoci sa platby za obedy na konci prvého polroka stabilizovali, počas letných mesiacov tradične očakávame ich mierny rast. Počas dovoleniek sú ľudia ochotnejší dopriať si kvalitnejšie jedlo a prevádzky zároveň reagujú na sezónny dopyt úpravou cien. Práve leto preto býva obdobím, keď priemerné útraty za stravovanie opäť rastú,“ uviedla riaditeľka pre Public Affairs spoločnosti Edenred Lívia Bachratá.
Ceny obedov medziročne naďalej rastú
Medziročné porovnanie ukazuje, že ceny obedov naďalej rastú, hoci už pomalším tempom ako v predchádzajúcich rokoch. Najvýraznejšie sa za posledný rok zvýšili priemerné platby v Bratislavskom kraji, kde si ľudia priplatili v priemere o 85 centov viac ako pred rokom. Nasleduje Nitriansky kraj s medziročným nárastom o 60 centov.
Najmenšie zdraženie zaznamenali Košický a Trnavský kraj, kde sa priemerné útraty zvýšili zhodne o 26 centov.Podľa Edenredu však aj pomalší rast cien znamená, že výdavky na obed sa čoraz viac vzďaľujú od zákonného minima príspevku na stravovanie. To v praxi znamená, že väčšina zamestnancov si musí časť ceny obeda pravidelne doplácať z vlastného vrecka.
„Aj keď tempo rastu cien obedov už nie je také dynamické ako v predchádzajúcich rokoch, priemerné útraty sa dlhodobo vzďaľujú od zákonného minima príspevku na stravovanie. Pre väčšinu zamestnancov to znamená, že si za obed musia pravidelne doplácať z vlastných peňazí. Ak chceme podporovať zdravé stravovanie aj spokojnosť ľudí v práci, výška príspevku by mala čo najviac reflektovať reálne ceny obedov v jednotlivých regiónoch,“ dodala Lívia Bachratá.
Ľudia začínajú šetriť na strave
Zvyšujúce sa ceny v obchodoch, ale aj nižšia kúpyschopnosť obyvateľov Slovenska prispievajú k tomu, že mnohí ľudia musia šetriť aj na tom najzákladnejšom – strave. Podľa najnovšieho prieskumu si mnohí z nich dokonca odopierajú jedno jedlo denne, prípadne si kupujú lacnejšie a menej kvalitné potraviny. Ďalším problémom, ktorý musí trápiť aj samotný štát, je odliv peňazí k našim zahraničným susedom.
Ako vyplýva z prieskumu agentúry MNForce, najviac Slovákov smeruje za nákupmi do Rakúska. Výkonný riaditeľ Asociácie moderných benefitov (AMOBE) Juraj Králik zároveň uviedol, že ročne takto v zahraničí minieme zhruba 670 miliónov eur.
Slovákov lákajú ceny, ale aj kvalita
To, že mnohí Slováci nakupujú v susedných štátoch, nie je žiadna novinka. Ľudí lákajú výraznejšie akcie, širší sortiment či vyššia kvalita produktov. Množstvo Slovákov absolvuje nákupy v Rakúsku, Českej republike, Poľsku či Maďarsku minimálne raz za mesiac, pričom takmer polovica opýtaných tak robí pravidelne.Prieskum realizovala agentúra MNForce na vzorke 1 000 ľudí žijúcich prevažne v pohraničných oblastiach Slovenska, ktoré takéto nákupy v rámci dopravnej dostupnosti umožňujú.
Kým v Poľsku idú Slováci väčšinou po cene a výhodných akciách, v Rakúsku vyhľadávajú kvalitnejší tovar a širší sortiment. Vo všeobecnosti platí, že najviac našich krajanov chodí nakupovať práve do Rakúska, nasleduje Maďarsko, Česká republika a Poľsko. Zaujímavé je, že v mnohých prípadoch nejde iba o drobné nákupy, no viac ako polovica respondentov minie u našich susedov v priemere od 50 do 100 eur. Zhruba štvrtina opýtaných dokonca viac ako 100 eur.
Nahlásiť chybu v článku