Slovensko v poslednom období čelí súbehu viacerých udalostí, ktoré spoločne otvárajú vážne otázky o našej bezpečnosti, odolnosti inštitúcií aj dôveryhodnosti voči zahraničným partnerom. Opozícia hovorí o oslabení spravodajskej ochrany štátu, upozorňuje na zmiernenie trestov za vyzvedačstvo a kritizuje akreditáciu nového ruského veľvyslanca, ktorého meno je v zahraničí spájané s podvratnou činnosťou. Popritom sa objavujú informácie o pôsobení čínskych spravodajských služieb a ich kontaktoch s vysokými politickými predstaviteľmi.
Osobitnú pozornosť vyvoláva práve prístup štátu k Rusku. Kritici hovoria o tom, že Slovensko sa z pohľadu EÚ a NATO čoraz viac javí ako priestor s benevolentným prístupom k aktivitám ruských spravodajských služieb.
Akreditácia ruského veľvyslanca, ktorý bol v minulosti označený za kľúčovú postavu spravodajských operácií v iných krajinách, podľa nich vysiela nebezpečný signál nielen navonok, ale aj dovnútra krajiny. V kombinácii so zmiernením trestov za vyzvedačstvo to podľa bezpečnostných expertov oslabuje odstrašujúci efekt voči potenciálnym spolupracovníkom cudzích spravodajských služieb.
Epsteinove spisy a otázka politických kontaktov
Popri bezpečnostných témach rezonuje aj medzinárodná kauza Jeffreyho Epsteina, ktorá po zverejnení rozsiahlych vyšetrovacích materiálov zasiahla aj slovenskú politickú scénu. Dokumenty otvorili otázky o kontaktoch diplomatických a politických špičiek, o šírení citlivých informácií, aj o hraniciach medzi oficiálnou diplomaciou a zákulisnými vzťahmi. Prípad ukázal, aké riziká môže prinášať prepojenie moci, vplyvu a biznisu bez dostatočnej kontroly.
Vo zverejnených materiáloch sa spomínajú mená svetových lídrov a prominentných osobností, vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, bývalého prezidenta USA Billa Clintona či miliardára Elona Muska. V týchto prípadoch ide najmä o kontakty a stretnutia z minulosti, ktoré americké orgány naďalej vyhodnocujú. Samotná zmienka v spisoch neznamená automaticky trestnoprávnu zodpovednosť, no poukazuje na rozsah Epsteinových vzťahov s politicky a so spoločensky vplyvnými osobami.
Slovensko sa v tejto súvislosti dostalo do pozornosti po tom, ako sa v dokumentoch objavilo meno bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, a to v súvislosti s jeho komunikáciou s Epsteinom a plánovanými stretnutiami. Tieto informácie sa stali predmetom politickej diskusie a viedli k jeho odchodu z pozície poradcu premiéra. Lajčák opakovane uviedol, že o Epsteinových trestných činoch nevedel a že sa na nich nijako nepodieľal.
Brat za Brata a vznik paralelnej „služby“
Do už aj tak napätej situácie vstúpili aktivity občianskeho združenia Brat za Brata, ktoré je dlhodobo spájané s proruskými naratívmi, kontaktmi na ruskú ambasádu v Bratislave aj prepojeniami na motorkársky gang Noční vlci.
Ohlásenie vzniku takzvanej Národnej informačnej služby, ktorá má zhromažďovať informácie o údajných nepriateľoch štátu, vyvolalo obavy z vytvárania neformálnych spravodajských štruktúr, zo zastrašovania verejne činných osôb a zo zneužívania vlasteneckej rétoriky na legitimizáciu podobných krokov.
V centre týchto tém sa opakovane objavuje Peter Bátor, bývalý diplomat a expert na bezpečnosť, ktorý dlhodobo upozorňuje na systematické zlyhania štátu v oblasti ochrany pred cudzím vplyvom. Ako bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky pri NATO a človek s bohatými skúsenosťami zo zahraničnej a z bezpečnostnej politiky ponúka pohľad, ktorý presahuje aktuálne politické konflikty a opiera sa o širší medzinárodný kontext.
S otázkami k aktuálnemu dianiu sme sa preto obrátili práve na Petra Bátora. Reagoval na pôsobenie ruského veľvyslanca na Slovensku, na prípad čínskeho špióna s kontaktmi na politické špičky, na aktivity skupiny Brat za Brata, aj na to, čo zverejnené Epsteinove spisy odhaľujú o fungovaní politickej moci a zákulisných vzťahov.
Minulý týždeň ste vo videu hovorili o čínskom špiónovi, ktorý sa stretol aj s niektorými predstaviteľmi našej vlády či parlamentu. Viete bežnému človeku vysvetliť, prečo je to problém? Bude na to Slovensko nejako reagovať? Malo by?
Spravodajské služby nepracujú na okamžitý efekt. Získavajú kontakty, kultivujú ich a časom získavajú nielen informácie, ale aj sprostredkovanie ďalších kontaktov. Zároveň šikovný agent dokáže aj nevinným rozhovorom získať informácie, ktoré si postupne skladá a ukladá. Tento čínsky špión z Prahy to robil dlhé roky. Tie informácie sa potom ukladajú do centrálnej databázy spravodajskej služby a využívajú sa na ďalšie účely, vrátane informačných a iných operácií.
Fakt, že sa k takémuto človeku bez problémov hlásia politické špičky štátu, je vlastne škandalózne. Osobitne v prípade vysokých štátnych predstaviteľov to má fungovať tak, že či už spravodajské služby alebo iné bezpečnostné zložky majú vyhodnocovať, s kým a ako sa majú stretávať. Toto sa zjavne neudialo. Slovensko malo konať a mali sme preveriť, s kým každým mal tento človek kontakty, o aké informácie sa zaujímal. Ako je možné, že celé roky sa toto dialo a naše orgány nekonali a neupozorňovali? Je to problém.
Nahlásiť chybu v článku