Žena prehovorila o samoobslužných pokladniciach: Pre ľudí, ktorí sa vykašlú na nákup a nechajú ho tam, má odkaz

V slovenských obchodoch sa v poslednom období čoraz hlasnejšie hovorí o bojkote samoobslužných pokladníc. Kým pre časť zákazníkov predstavujú rýchlejší a pohodlnejší nákup, iní ich vnímajú ako nútenú prácu navyše a symbol šetrenia na úkor ľudí.

Téma sa výraznejšie rozprúdila aj na sociálnych sieťach, kde na situácie z predajní upozornil portál Žilinak. Práve tam sa objavujú skúsenosti zákazníkov aj zamestnancov, ktoré ukazujú, že nejde len o technológie, ale o rastúce napätie v obchodoch.

Prekážkou nie je len vek, ale aj princíp

Najčastejšie sa v „boji“ proti samoobslužným pokladniciam ozývajú starší zákazníci, ktorí ich obsluhu považujú za zložitú. Odpor však nesúvisí len s vekom. Mnohí ľudia otvorene hovoria, že nechcú suplovať prácu pokladníkov a vadí im, ak nemajú na výber, pretože v predajni nie je otvorená ani jedna klasická pokladnica.

Ďalším problémom sú praktické komplikácie. Väčší nákup, váženie pečiva či ovocia a časté chyby systému si vyžadujú zásah personálu, ktorý však nie je vždy okamžite k dispozícii. Zákazníci tak namiesto rýchlejšieho nákupu mnohokrát čakajú. Objavujú sa aj návrhy, aby za samoobsluhu dostali aspoň zľavu. Internetom sa šíri aj plagát s heslom „Nie som na brigáde, som zákazník“.

Emotívny odkaz Žilinčanky sa dotkol mnohých

Napätie v predajniach niekedy prerastá do extrémnych situácií. Objavili sa prípady, keď ľudia nechali plné košíky pri pokladniciach a z obchodu odišli. Takéto správanie však často zasahuje zamestnancov, ktorí o fungovaní systému nerozhodujú.

Silnú odozvu vyvolal príspevok Žilinčanky, ktorá sa verejne zastala predavačiek a predavačov. „Predstavte si, že robíte za minimálku, celý deň ste na nohách a ešte vám pridávajú prácu navyše ľudia, ktorí sa vykašlú na nákup. Alebo sú agresívni pri pokladniciach a rozkrikujú sa. Tie ženy a muži za vaše problémy nemôžu, majte trochu citu. Ako by ste sa cítili, keby k vám boli každý deň ľudia nepríjemní a pozerali by na vás ako na sluhu?“ odkázala.

Zároveň pripomenula, že často stačí pozdrav, úsmev alebo poďakovanie. „Moja mama robila roky predavačku, to ju vždy najviac potešilo, no každým rokom bolo takých ľudí menej a menej, už len pozerajú do mobilov alebo sú zamračení a nahnevaní na svet,“ dodala.

Pozri aj:

Obed nás vyšiel na 42 eur, najedli sme sa až na druhý pokus. Boli sme…