Bulharský prezident Rumen Radev v pondelok oznámil, že podáva demisiu. Podľa agentúry Reuters toto rozhodnutie podnietilo špekulácie, že by mohol založiť vlastnú politickú stranu, s ktorou zabojuje v blížiacich sa predčasných parlamentných voľbách, píše TASR.
„Dnes sa vám naposledy prihováram ako prezident Bulharska. Zajtra (v utorok) odstúpim zo svojej funkcie,“ povedal Rumen Radev v prejave vysielanom v štátnej televízii. Ak Ústavný súd jeho demisiu prijme, vo funkcii ho do prezidentských volieb, ktoré sú naplánované na november, nahradí viceprezidentka Iliana Jotová.
Táto balkánska krajina, ktorá 1. januára vstúpila do Eurozóny, sa ocitla v novej politickej kríze po tom, ako séria rozsiahlych protikorupčných protestov v polovici decembra zvrhla konzervatívnu vládu, píše Reuters. Radev, ktorý tieto protesty podporoval, minulý týždeň oznámil, že po tom, ako sa stranám ani na tretí raz nepodarilo zostaviť novú vládu, sa uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Pôjde tak už o ôsme voľby v krajine v priebehu štyroch rokov. Očakávajú sa v najbližších mesiacoch.
Vymenovanie úradníckej vlády zo zoznamu vysokých štátnych úradníkov, ktorá bude krajinu spravovať až do vytvorenia riadneho kabinetu po voľbách, a stanovenie termínu volieb patrí medzi povinnosti prezidenta. Bývalý veliteľ bulharských vzdušných síl musel počas svojho mandátu opakovane menovať dočasné vlády, čím si zvýšil svoj profil a vlastné politické ambície, uvádzajú analytici a západní diplomati.
Chce bojovať za budúcnosť Bulharska
Špekuluje sa, že Radev sa môže zúčastniť na parlamentných voľbách, keďže vyhlásil, že chce „zjednotiť všetkých“ v boji proti korupcii, konštatujú svetové agentúry. Sám niekoľkokrát naznačil, že takúto možnosť zvažuje. Na nedávno položenú otázku o založení novej strany odpovedal, že je potrebná strana, ktorá „zjednotí všetkých demokratov – ľavicových i pravicových – bez ohľadu na to, kam patria alebo či sú vôbec politicky aktívni, pretože všetci potrebujeme spravodlivé voľby a demokratický, slobodný rozvoj“.
Šesťdesiatdvaročný Radev povedal, že je odhodlaný bojovať za „budúcnosť“ Bulharska. Dodal tiež, že za chudobu, protesty a nedôveru v inštitúcie v krajine môže „škodlivý model správy vecí verejných“. Jeho rezignácia je vôbec prvou rezignáciou hlavy štátu v postkomunistickej histórii Bulharska. Do funkcie prezidenta bol prvýkrát zvolený v roku 2016.
Počas masových protikorupčných protestov v roku 2020 vyjadril silnú podporu demonštrantom. V roku 2021 si zabezpečil druhé päťročné funkčné obdobie, keď v druhom kole získal takmer 67 percent hlasov. Ako prezident vyjadril nesúhlas s vyslaním vojenskej pomoci na vojnou zmietanú Ukrajinu, píše AFP.
Nahlásiť chybu v článku