Andrea žije v Egypte: Najchudobnejší majú 50 eur na mesiac. Veľa Egypťanov sa snaží nájsť si partnerku zo zahraničia

Andrea Švecová odišla do Egypta za zaujímavou pracovnou ponukou a odvtedy sa stal jej domovom. Pracovala aj pre slovenské cestovné kancelárie ako delegátka a sprievodkyňa poznávacích zájazdov, a sprevádzaniu Slovákov a Čechov po Egypte sa venuje aj dnes. Podelila sa s nami o svoj unikátny pohľad na miestnu kultúru, ktorú v našich očiach často sprevádzajú predsudky, ktoré majú od reality ďaleko. 

„Vždy, keď príde žena cudzinka niekam ako hosť, tak sedí pri stole s mužmi a ženy a deti jedia osobitne inde. Je to pre ženu celkovo pocta,“ načrtla nám Andrea pohostinnosť miestnych a ich zaujímavú tradíciu. „Aj egyptské ženy sú zvedavé, chcú vedieť, aký je život v Európe, vypytujú sa, snažia sa s vami komunikovať,“ dodala.

V Egypte žijete už šiesty rok. Čo vás sem priviedlo a čomu všetkému ste sa za ten čas pracovne venovali?

Do Egypta som prišla v septembri v roku 2020 a priviedla ma sem ponuka práce na hudobnom festivale Cairo Jazz Festival, ktorý sa každoročne koná v Káhire a vystupujú na ňom interpreti z celého sveta. Okrem organizovania a logistiky som sa venovala aj VIP klientom. Okrem toho som pracovala aj ako manažérka penziónu a dva a pol roka som viedla obchod s korením, olejčekmi, rôznymi suvenírmi či s egyptskou bavlnou.

Posledné tri roky sa venujem sprevádzaniu, organizujem zájazdy v rámci celého Egypta, či už pre malé alebo veľké skupiny, alebo individuálne výlety pre Slovákov aj Čechov.

Spomínate si na svoj príchod do Egypta? S akými očakávaniami ste sem prišli a aká bola realita?

Na svoj príchod do Egypta si veľmi dobre spomínam, keďže to bolo počas korony. Môj odchod bol narýchlo a nemala som veľa času sa naň pripraviť, niečo som si načítala, ale nevedela som, čo mám od toho očakávať. Priletela som do mesta Šarm aš-Šajch, čo je jedno z nových veľkých letovísk na Sinajskom polostrove a chvíľu som bývala v rezorte.

Sinaj ma hneď očaril prírodou, pohoriami, veľmi zaujímavou krajinou. A takisto ma prekvapili ľudia – akí sú pohostinní, usmievaví, komunikatívni. Je to niekedy pre nás možno až príliš, nie sme zvyknutí na takúto otvorenosť, no prvý dojem bol pre mňa veľmi príjemný.

Žijete v meste Luxor na západnom brehu Nílu. V čom sa tu všedný život najviac líši od toho, aký poznáme na Slovensku?

Luxor je rozdelený na východnú a západnú stranu, pričom tá východná je turistickejšia, mne pripomína niektoré časti Káhiry. Západná strana je skôr provinčnejšia, s tým, že pri brehoch Nílu sa nachádza veľa kaviarní, reštaurácií, rôzne súkromné vily, hotely a zároveň sa tiahne až k pásmu zelených polí, kde farmári pestujú cukrovú trstinu, banány, zeleninu, obilie a tak ďalej – podľa sezóny. Takže je to aj napohľad úplne iný druh krajiny ako tá na východnej strane.

My sa ako súčasť Európy viac približujeme západnému svetu, zatiaľ čo Egypt je zmesou moderného života alebo toho úplne tradičného. Je to však iné v Káhire, v Alexandrii, v Dolnom či v Hornom Egypte. Ľudia sú odlišní, hovoria iným jazykovým dialektom, majú rôzne kultúrne tradície.

Je miestny život finančne nákladný? Priblížte nám priemerné mesačné výdavky na potraviny či bývanie.