Na ilustračnej fotografii vľavo je znázornená poprava zajatcov nacistami, na fotografii vpravo je odhalenie masového hrobu z Katynského masakru. Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons/unknown, probably Polish Red Cross delegation, Public domain, via Wikimedia Commons

Pred vyše 80 rokmi sa v lese obci Katyň udial jeden z najväčších vojnových zločinov 2. svetovej vojny. Paradoxne ho nespáchali nacisti.

Katyň je obec či lepšie povedané dedina, nachádzajúca sa 18 kilometrov od Smolenska v Rusku, blízko hraníc s Bieloruskom. Toto miesto je prekliatím pre Poliakov dokonca dvakrát. 10. apríla 2010 tu havarovalo lietadlo s poľským prezidentom Lechom Kaczyňskim s jeho manželkou a tiež desiatky vysokopostavených poľských vládnych a vojenských predstaviteľov. Išli si sem uctiť pamiatku obetí katynskej masakry. Paradoxne teda, ak by sa masakra neudiala, tak by o 70 rokov neskôr Poliaci neprišli pri tragédii o svojho prezidenta. 

Udalosť spred viac ako 10 rokov sa pripisuje nečakanej náhode a hre osudu. Avšak, udalosť spred viac ako 80 rokov sa pripisuje obludnému stalinistickému režimu, ktorý aj touto udalosťou dokázal, že človek je preň iba číslo.

Aj keď je fráza „Jedna smrť je tragédia, milión je štatistika“ mylne pripisovaná Stalinovi, na udalosti v Katynskom lese a vykreslenie jeho režimu sa náramne hodí. Možno až na ten začiatok, keďže stalinistický režim netrápila ani smrť jedného bežného človeka.

goodfreephotos

Na Poľsko nezaútočilo iba Nemecko

1.september 1939 je dňom, kedy nacistické Nemecko zaútočilo na Poľsko a oficiálne sa týmto dátumom začala 2. svetová vojna. V podstate týždeň pred začiatkom vojny bola podpísaná v Moskve tajná dohoda o neútočení ,známa tiež ako Pakt Ribbentrop – Molotov či Pakt Hitler – Stalin.

Stalinovi mala na základe tohto paktu patriť východná polovica Poľska. 17. septembra, teda 16 dní po nacistoch, na územie nášho severného suseda vstúpila Sovietska armáda, ktorá si prišla zobrať dohodnuté územie.

Rovnako, ako v prípade napadnutia nacistami, ani v prípade napadnutia Sovietmi sa hrdý poľský ľud nenechal zadarmo podmaniť. Odpor, ktorý bol už aj tak oslabený útokom nacistov, však bol zdrvujúcou prevahou sovietskych vojsk potlačený a do zajatia na východe padlo až 250-tisíc ľudí. Tí boli deportovaní do Sovietskeho zväzu, kde dokonca existovali snahi na prevýchovu a ich naklonenie pre Sovietsky režim.

Zajatí poľskí dôstojníci. Foto: Unknown TASS war correspondent, Public domain, via Wikimedia Commons

Mnoho bežných vojakov a ľudí bolo prepustených na slobodu a vrátených do Poľska. Avšak viacerí významní vojaci, policajti, ale aj poľská inteligencia ostali stále zajatí a snažili sa ich prevychovať. To sa však nedarilo.

“Nenávidia Sovietov”

V sovietskych táboroch tak ostávalo asi 26-tisíc významných Poliakov. Nebolo možné ich prevychovať a predstavovali problém pre sovietsky režim. Ako uvádza TASR, sovietsky minister vnútra Lavrentij Berija predložil 3. marca 1940 vedeniu komunistickej strany návrh s nasledujúcim textom: 

“V táboroch pre vojnových zajatcov NKVD a vo väzniciach západných oblastí Ukrajiny a Bieloruska sa nachádzajú zarytí vrahovia sovietskej moci, nenávidiaci sovietske zriadenie. Záležitosť posúdiť v osobitnom poriadku, zohľadniac najvyššiu mieru trestu – zastrelením.”

Spečatený osud

Berija tak v podstate odsúdil všetkých 26-tisíc zajatých poľských dôstojníkov a predstaviteľov inteligencie na smrť. Týmto sa mala zlikvidovať poľská elita a zabezpečiť, aby neskôr nerobila problémy pri zavádzaní komunizmu.

Zajatci tak boli postupne privážaní do Katynského lesa už od marca 1940. Tu ich postupne začala sovietska NKVD popravovať a hádzať do masových hrobov. Ako píše portál valka.cz, v priebehu marca až mája 1940 bolo popravených zhruba 26-tisíc Poliakov, z ktorých asi 15-tisíc boli vojaci a približne 11-tisíc boli bežní ľudia, podnikatelia, kňazi a poľská inteligencia.

Odhalený masový hrob. Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Morbídny vyhladzovací plán NKVD mal trvať 5 týždňov. Začala sa postupná likvidácia táborov so zajatcami, ktorí boli v skupinkách prepravovaní na miesta popráv pod zámienkou repatriácie.

Automatizované vraždenie

Začiatkom apríla sa zavraždilo 4 410 zajatcov z tábora Kozelsk v Katynskom lese. Autobusmi boli prevážaní na miesto vraždenia. S rukami zaviazanými za chrbtom boli popravovaní jednou ranou do krku alebo tyla nemeckými pištoľami. Niektorí boli dobití ruskými bodákmi. Nasledovali tábory Starobelsk, z ktorých zabíjali zajatcov v meste Charkov a zajatci z tábora Ostaškov, ktorí boli zabití v meste Tver.

Telá boli naskladané do masových hrobov, ktoré boli zakryté vrstvou zeme. NKVD tak v priebehu pár týždňov systematicky zavraždila desaťtisíce nevinných, avšak pre režim nepohodlných ľudí zo zajateckých táborov.

Masový hrob z Katynskeho masakru. Foto: unknown, probably Polish Red Cross delegation, Public domain, via Wikimedia Commons

Napadnutie Sovietskeho zväzu

V roku 1941 napadlo Nemecko napriek dohodnutému paktu Sovietsky zväz. Postupuje v bojoch a obsadí aj miesta v okolí Smolenska. Poľskí robotníci, ktorí sú tu na nútených prácach odhaľujú v roku 1942 masové hroby a nahlasujú ich Nemcom. Vtedy sa o hroby ešte nezaujímajú.

Medzitým sa poľská strana neustále pýta Sovietskeho zväzu, kde sú stratení zajatci. Stalinovi je predkladaný menný zoznam zajatcov, o ktorých nikto nevie, kde sa nachádzajú. Otázok zo strany Poľska je mnoho, odpovede zo strany Sovietskeho zväzu sú však vyhýbavé.

Vojna na východe sa pre Nemcov nevyvíja dobre a po porážke pri Stalingrade sa nemecký minister propagandy začne zaujímať o nájdené masové hroby.

Exhumácia hrobov. Foto: Bundesarchiv, Bild 101I-152-1845-11A / Knobloch, Ludwig / CC-BY-SA 3.0, CC BY-SA 3.0 DE, via Wikimedia Commons

Pri exhumácii sa zistí, že ide o poľských dôstojníkov a okamžite sa rozpúta masová propagandistická kampaň, ktorá poukazuje na to, čo Sovietsky zväz spáchal.

Sovietsky zväz sa, samozrejme, bránil a za páchateľov označoval nacistov. Tvrdili, že Poliaci pri Smolensku pracovali a Nemci ich zajali a pozabíjali. To však Poliakom nedávalo zmysel, keďže od Sovietskeho zväzu počúvali stále iba výhovorky o tom, kde sa ich ľudia naozaj nachádzajú. Tušili tak, že Sovietsky zväz klame.

Hroby poľských generálov. Foto: Federálny archív, Obrázok 183-J15385 / CC-BY-SA 3.0, CC BY-SA 3.0 DE, via Wikimedia Commons

Pravda priznaná až po polstoročí

Pravdu o vraždení pri Katyni sa nielen ruská verejnosť dozvedela až po polstoročí – v ére Gorbačovovej perestrojky. TASR uvádza, že sa tak stalo počas návštevy poľského prezidenta Wojciecha Jaruzelského v Moskve 13. apríla 1990, kedy sovietsky prezident Michail Gorbačov odovzdal svojmu hosťovi kópie dokumentov o osudoch poľských zajatcov. V ten istý deň zverejnila sovietska tlačová agentúra vyhlásenie, v ktorom sa písalo, že “sovietska strana vyjadruje hlbokú ľútosť v súvislosti s katynskou tragédiou, ktorá predstavuje jeden z najväčších zločinov stalinizmu”.

Štátna duma – dolná komora ruského parlamentu prijala 26. novembra 2010 vyhlásenie – proti bola frakcia komunistov – “O Katynskej tragédii a jej obetiach”, v ktorom priznala, že išlo o zločin vykonaný na priamy pokyn Stalina i ďalších sovietskych vodcov.

Ani po oficiálnom priznaní Kremľa, že za zastrelenie poľských dôstojníkov a intelektuálov v Katynskom lese je zodpovedná sovietska tajná polícia, však niektorí ruskí historici, politici, právnici a publicisti tomuto tvrdeniu neveria a sú presvedčení, že zločin majú na svedomí nacisti.

4
Uložiť článok
Komentovať