Silvester a príchod nového roka sú pre mnohých ľudí dôvodom na oslavu, ktorú sa rozhodnú doplniť aj pomocou ohňostrojov či inej zábavnej pyrotechniky. Pre psy a všeobecne všetky zvieratá však ide často o jeden z najstresujúcejších dní v roku. Hluk ohňostrojov a petárd zasahuje domáce aj voľne žijúce živočíchy, ktoré sa nedokážu pripraviť na náhle výbuchy, svetelné záblesky ani vibrácie.
Odborníci dlhodobo upozorňujú, že stres z pyrotechniky sa netýka len psov, ale aj mačiek, hospodárskych zvierat či vtáctva, ktoré môže v panike opúšťať hniezda alebo dezorientovane narážať do prekážok. Najviditeľnejšie následky však ľudia každoročne pozorujú práve u psov, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti ľudí a hluk vnímajú mimoriadne intenzívne.
Ako upozorňuje Sloboda zvierat, silvestrovská noc je preto spojená so zvýšeným počtom útekov, zranení a vystresovaných jedincov. Veterinári aj ochranári sa zhodujú, že kľúčom k zvládnutiu tohto obdobia je včasná príprava a pochopenie potrieb zvieraťa. Zhrnuli sme pre vás tipy, ktoré môžu aj vášmu domácemu miláčikovi uľahčiť prežitie poslednej noci v roku.
Strach psa nie je rozmaznanosť ani zlyhanie výchovy
Dôležité je uvedomiť si, že reakcia psa na ohňostroje nesúvisí s výchovou ani poslušnosťou. Ako upozorňuje portál Pravda, psy majú výrazne citlivejší sluch než ľudia a vnímajú aj nízkofrekvenčné zvuky a vibrácie, ktoré človek často ani nezaregistruje.
Pes nedokáže odhadnúť, kedy výbuch príde ani z ktorého smeru, čo u neho vyvoláva trvalé napätie. U niektorých psov sa citlivosť na hluk vekom zmierni, u iných sa naopak zhoršuje, najmä ak sa strach v minulosti spojil s intenzívnym negatívnym zážitkom.
Príprava na Silvestra nezačína 31. decembra večer
Podľa odporúčaní veterinárov, o ktorých informovala TV Markíza, zvládajú psy silvestrovskú noc lepšie vtedy, keď majiteľ myslí dopredu. Dôležité je zachovať bežný denný režim, naplánovať dlhšiu prechádzku ešte za svetla a vyhnúť sa zbytočnému chaosu v domácnosti.
Pes by nemal vstupovať do večera už rozrušený. Významnú úlohu zohráva aj zabezpečenie priestoru. Zatvorené okná, zatiahnuté závesy a rolety tlmia hluk aj svetelné záblesky a zároveň znižujú riziko, že sa pes v panike pokúsi o útek.
Aj útulok Slobody zvierat v Bratislave má skrátený čas na prechádzky so psami. Venčenie je k dispozícii od 12.00 do 14.00 h. Nasledujúci deň, 1. januára, je útulok pre verejnosť zatvorený. Pre TASR to uviedla Kristína Devínska z občianskeho združenia Sloboda zvierat.
„Žiadne z opatrení, ktoré máme možnosť urobiť, nie je natoľko efektívne, aby zabránilo existenčnému strachu, ktorý zvieratá počas Silvestra prežívajú, a to nielen v našom útulku,“ skonštatovala Devínska.
Zároveň každý rok odchytávajú zabehnuté zvieratá. „Ak sa dostanú k nám, ide ešte o ten šťastnejší prípad,“ podotkla Devínska. Pyrotechnika v rukách nezodpovedných ľudí si podľa nej vyžaduje obete na životoch nielen spoločenských, ale aj voľne žijúcich zvierat. „Prosíme majiteľov, aby už v tomto období dbali na dôsledné zabezpečenie svojich zvierat vrátane kontroly údajov na čipe pre prípad, že by sa zabehli,“ dodala.
Bezpečné miesto dáva psovi pocit istoty
Každý pes by mal mať možnosť stiahnuť sa na miesto, kde sa cíti bezpečne. Pre niektoré psy je ideálnym riešením pelech v tichom kúte miestnosti, pre iné priestor za nábytkom alebo samostatná izba. Pomáha, ak tam má známu deku alebo hračku s pachom domova. Niektoré psy vyhľadávajú blízkosť človeka, iné potrebujú skôr úkryt a pokoj. Obe reakcie sú prirodzené a dôležité je psa do ničoho nenútiť.
Pokoj majiteľa je pre psa rozhodujúci
Veterinári, ktorí sa k téme vyjadrovali pre portál TV Markíza, upozorňujú, že psy veľmi citlivo vnímajú emócie ľudí. Ak je majiteľ nervózny, reaguje prehnane na každý zvuk alebo psa neustále kontroluje, napätie sa prenáša aj na zviera. Najviac pomáha pokojné správanie, tichá prítomnosť a zachovanie bežnej rutiny. Byť nablízku neznamená panicky utešovať. Pokojný hlas a normálne fungovanie domácnosti dávajú psovi signál, že situácia je zvládnuteľná.
Keď strach prerastá do paniky
Existuje hranica, za ktorou už nejde len o bežný silvestrovský stres. Varovnými signálmi sú nekontrolovateľné trasenie, silné slinenie, lapavé dýchanie, pokusy o útek, sebapoškodzovanie, ničenie bytu alebo úplné odmietanie potravy a vody.
Problémom je aj situácia, keď pes reaguje už na vzdialené alebo slabé zvuky a strach pretrváva niekoľko dní pred Silvestrom alebo po ňom. V takých prípadoch je na mieste odborná pomoc a dlhodobejšia práca s veterinárom alebo behavioristom.
Sedatíva problém neriešia
Moderná veterinárna prax neodporúča používanie klasických sedatív pri fóbiách z hluku. Tieto látky síce utlmia telo, no neznižujú samotný strach. Zviera zostáva pri vedomí a stres prežíva naplno, len sa nemôže prejaviť. Uprednostňujú sa moderné lieky proti úzkosti, ktoré cielia priamo na centrá strachu v mozgu, no aj tie môže predpísať len veterinár po vyšetrení a ideálne ich treba nasadiť s predstihom. Akékoľvek podanie liečiva však vždy konzultujte s veterinárom.
Silvestrovská noc nikdy nebude pre zvieratá príjemná. Dá sa však prežiť pokojnejšie a bezpečnejšie. Niekedy stačí málo, predvídateľnosť, rešpekt k potrebám zvieraťa a prítomnosť človeka, ktorému dôveruje.
Nahlásiť chybu v článku