Silvester a príchod nového roka sú pre mnohých ľudí dôvodom na oslavu, ktorú sa rozhodnú doplniť aj pomocou ohňostrojov či inej zábavnej pyrotechniky. Pre psy a všeobecne všetky zvieratá však ide často o jeden z najstresujúcejších dní v roku. Hluk ohňostrojov a petárd zasahuje domáce aj voľne žijúce živočíchy, ktoré sa nedokážu pripraviť na náhle výbuchy, svetelné záblesky ani vibrácie.
Odborníci dlhodobo upozorňujú, že stres z pyrotechniky sa netýka len psov, ale aj mačiek, hospodárskych zvierat či vtáctva, ktoré môže v panike opúšťať hniezda alebo dezorientovane narážať do prekážok. Najviditeľnejšie následky však ľudia každoročne pozorujú práve u psov, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti ľudí a hluk vnímajú mimoriadne intenzívne.
Ako upozorňuje Sloboda zvierat, silvestrovská noc je preto spojená so zvýšeným počtom útekov, zranení a vystresovaných jedincov. Veterinári aj ochranári sa zhodujú, že kľúčom k zvládnutiu tohto obdobia je včasná príprava a pochopenie potrieb zvieraťa. Zhrnuli sme pre vás tipy, ktoré môžu aj vášmu domácemu miláčikovi uľahčiť prežitie poslednej noci v roku.
Strach psa nie je rozmaznanosť ani zlyhanie výchovy
Dôležité je uvedomiť si, že reakcia psa na ohňostroje nesúvisí s výchovou ani poslušnosťou. Ako upozorňuje portál Pravda, psy majú výrazne citlivejší sluch než ľudia a vnímajú aj nízkofrekvenčné zvuky a vibrácie, ktoré človek často ani nezaregistruje.
Pes nedokáže odhadnúť, kedy výbuch príde ani z ktorého smeru, čo u neho vyvoláva trvalé napätie. U niektorých psov sa citlivosť na hluk vekom zmierni, u iných sa naopak zhoršuje, najmä ak sa strach v minulosti spojil s intenzívnym negatívnym zážitkom.
Príprava na Silvestra nezačína 31. decembra večer
Podľa odporúčaní veterinárov, o ktorých informovala TV Markíza, zvládajú psy silvestrovskú noc lepšie vtedy, keď majiteľ myslí dopredu. Dôležité je zachovať bežný denný režim, naplánovať dlhšiu prechádzku ešte za svetla a vyhnúť sa zbytočnému chaosu v domácnosti.
Pes by nemal vstupovať do večera už rozrušený. Významnú úlohu zohráva aj zabezpečenie priestoru. Zatvorené okná, zatiahnuté závesy a rolety tlmia hluk aj svetelné záblesky a zároveň znižujú riziko, že sa pes v panike pokúsi o útek.
Aj útulok Slobody zvierat v Bratislave má skrátený čas na prechádzky so psami. Venčenie je k dispozícii od 12.00 do 14.00 h. Nasledujúci deň, 1. januára, je útulok pre verejnosť zatvorený. Pre TASR to uviedla Kristína Devínska z občianskeho združenia Sloboda zvierat.
„Žiadne z opatrení, ktoré máme možnosť urobiť, nie je natoľko efektívne, aby zabránilo existenčnému strachu, ktorý zvieratá počas Silvestra prežívajú, a to nielen v našom útulku,“ skonštatovala Devínska.
Zároveň každý rok odchytávajú zabehnuté zvieratá. „Ak sa dostanú k nám, ide ešte o ten šťastnejší prípad,“ podotkla Devínska. Pyrotechnika v rukách nezodpovedných ľudí si podľa nej vyžaduje obete na životoch nielen spoločenských, ale aj voľne žijúcich zvierat. „Prosíme majiteľov, aby už v tomto období dbali na dôsledné zabezpečenie svojich zvierat vrátane kontroly údajov na čipe pre prípad, že by sa zabehli,“ dodala.
Bezpečné miesto dáva psovi pocit istoty
Každý pes by mal mať možnosť stiahnuť sa na miesto, kde sa cíti bezpečne. Pre niektoré psy je ideálnym riešením pelech v tichom kúte miestnosti, pre iné priestor za nábytkom alebo samostatná izba. Pomáha, ak tam má známu deku alebo hračku s pachom domova. Niektoré psy vyhľadávajú blízkosť človeka, iné potrebujú skôr úkryt a pokoj. Obe reakcie sú prirodzené a dôležité je psa do ničoho nenútiť.
Pokoj majiteľa je pre psa rozhodujúci
Veterinári, ktorí sa k téme vyjadrovali pre portál TV Markíza, upozorňujú, že psy veľmi citlivo vnímajú emócie ľudí. Ak je majiteľ nervózny, reaguje prehnane na každý zvuk alebo psa neustále kontroluje, napätie sa prenáša aj na zviera. Najviac pomáha pokojné správanie, tichá prítomnosť a zachovanie bežnej rutiny. Byť nablízku neznamená panicky utešovať. Pokojný hlas a normálne fungovanie domácnosti dávajú psovi signál, že situácia je zvládnuteľná.
Keď strach prerastá do paniky
Existuje hranica, za ktorou už nejde len o bežný silvestrovský stres. Varovnými signálmi sú nekontrolovateľné trasenie, silné slinenie, lapavé dýchanie, pokusy o útek, sebapoškodzovanie, ničenie bytu alebo úplné odmietanie potravy a vody.
Problémom je aj situácia, keď pes reaguje už na vzdialené alebo slabé zvuky a strach pretrváva niekoľko dní pred Silvestrom alebo po ňom. V takých prípadoch je na mieste odborná pomoc a dlhodobejšia práca s veterinárom alebo behavioristom.
Sedatíva problém neriešia
Moderná veterinárna prax neodporúča používanie klasických sedatív pri fóbiách z hluku. Tieto látky síce utlmia telo, no neznižujú samotný strach. Zviera zostáva pri vedomí a stres prežíva naplno, len sa nemôže prejaviť. Uprednostňujú sa moderné lieky proti úzkosti, ktoré cielia priamo na centrá strachu v mozgu, no aj tie môže predpísať len veterinár po vyšetrení a ideálne ich treba nasadiť s predstihom. Akékoľvek podanie liečiva však vždy konzultujte s veterinárom.
Netrpia len psy
Ohňostroje rušia vtáky a spúšťajú u nich silnú únikovú reakciu. Počas hromadných osláv, ako je Silvester, je vo vzduchu približne tisíckrát viac vtákov než obvykle, pretože letia v panike. Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife o tom informovala na sociálnej sieti.
„Vtáky reagujú na kombináciu svetelných zábleskov a najmä akustických stimulov, hlasných rán, piskľavých zvukov a pravdepodobne aj tlakových vĺn z explózií, ktoré môžu byť pre nich nepríjemné až bolestivé,“ uviedli ornitológovia. Vtáky túto situáciu nevedia predvídať. Pre porovnanie poukázala organizácia na búrky, ktoré vtáky dokážu odhadnúť podľa zmien tlaku a vetra. Pri ohňostrojoch chýba akýkoľvek varovný signál.
„V panike vtáky vylietajú do extrémnych výšok 500 až 600 metrov a vo vzduchu zostávajú 45 minút až hodinu, často ešte dlho po skončení ohňostrojov. Tento únikový let je mimoriadne energeticky náročný a sprevádzaný silným fyziologickým stresom,“ priblížila SOS/BirdLife.
Dôsledky sa nekončia jednou nocou
Tvrdí, že srdcová frekvencia či telesná teplota môžu u vtákov zostať zvýšené niekoľko hodín. Napríklad u supa čiapočkatého zaznamenali zrýchlenie srdcovej frekvencie z pokojových 50 úderov za minútu na 170, čo zodpovedá maximálnej fyzickej záťaži. „Dôsledky sa nekončia jednou nocou. Vtáky musia stratenú energiu doháňať dlhším zháňaním potravy, napríklad husi rušené ohňostrojmi zvyšujú čas kŕmenia až o desať percent počas najmenej 11 nasledujúcich dní,“ ozrejmili ornitológovia.
Stres a narušenie spánku podľa nich pociťujú aj vtáky v úkrytoch a dutinách. Panický let v noci alebo v hmle vedie k dezorientácii a smrteľným kolíziám s budovami či elektrickým vedením. Vtáky, ktoré uletia v panike, sa v 30 percentách prípadov vôbec nevrátia na miesto svojho úkrytu, skonštatovala organizácia.
„Najsilnejšie reagujú veľké druhy vtákov, ako husi, kačice, či labute, najmä v otvorenej krajine, kde môže rušenie pretrvávať až do vzdialenosti desiatich kilometrov od miesta odpálenia,“ uviedli ornitológovia.
Silvestrovská noc nikdy nebude pre zvieratá príjemná. Dá sa však prežiť pokojnejšie a bezpečnejšie. Niekedy stačí málo, predvídateľnosť, rešpekt k potrebám zvieraťa a prítomnosť človeka, ktorému dôveruje.
Budete mať s nimi dokonalého Valentína: 10 skvelých romantických filmov, ktoré si užijú ženy aj mužiNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku