Európska únia v roku 2024 opäť zvýšila výdavky na sociálnu ochranu. Podľa predbežných údajov Eurostatu dosiahla suma takmer päť biliónov eur. Hoci sociálne dávky tvorili 27,3 percenta HDP Európskej únie, teda o niečo viac ako v roku 2023, ich podiel zostáva blízky dlhodobému priemeru. Pomáha tomu rast nominálneho európskeho HDP, no zároveň rastie aj počet krajín, ktoré upozorňujú na napätie vo verejných financiách.
Najvyššie sociálne výdavky má Fínsko, Francúzsko a Rakúsko, zatiaľ čo na opačnom konci rebríčka je Írsko, Malta a Maďarsko. Spoločným menovateľom naprieč Úniou sú inflácia, indexácia dávok a demografický posun smerom k staršej populácii.
„Starnutie populácie a rastúce nároky na sociálne systémy sa stanú pre Európu jednou z hlavných výziev v nadchádzajúcej dekáde,“ pripomína analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. V prostredí rastúcej geopolitickej neistoty bude EÚ nútená sústrediť sa aj na iné priority než sociálny štát, napríklad obranu, čo ešte viac prehĺbi tlak na rozpočty.
Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny
Slovensko, ktoré dlhodobo patrí medzi krajiny s mladšou populáciou, sa v roku 2024 dostalo na úroveň 21 percent HDP v sociálnych výdavkoch, čo je citeľne nad jeho 15-ročným priemerom. Napriek rastu ostáva pod priemerom Únie, no medzi štátmi V4 ho prevyšuje už len Poľsko.
Nižší HDP na obyvateľa aj menej nákladná demografická štruktúra zatiaľ tlmia tlak na dôchodky a zdravotníctvo, no trend sa rýchlo mení. Pomer ľudí nad 65 rokov voči populácii v produktívnom veku je 30 percent oproti 37 percentám v EÚ, avšak Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny.
Do najbližších rokov tak vstupuje s podstatne horšou prognózou než väčšina regiónu. Nominálne podľa analytika rástli slovenské sociálne výdavky v roku 2024 medzi najrýchlejšími tempami v únii, a to o 14,4 percenta. Výrazne k tomu podľa neho prispela inflácia a politické opatrenia typu 13. dôchodkov.
Dôchodky potláčajú možnosť investícií
Takmer polovica všetkých prostriedkov smeruje na starobné dôchodky, ďalších 37 percent predstavuje zdravotná starostlivosť. Práve tieto dve oblasti budú v najbližších desaťročiach zdrojom najväčších tlakov. Výdavky na dôchodky sa už posunuli z úrovne okolo ôsmich percent HDP na súčasných 9,4 percenta.
Kočiš v tejto súvislosti upozorňuje, že ak sociálne transfery budú naďalej rásť rýchlejšie ako príjmy štátu, hrozí vytláčanie verejných investícií, ktoré sú pre dlhodobý rast krajiny nevyhnutné. Kritickou sa stáva aj otázka odchodu do dôchodku. Slovensko má jednu z najnižších mier subjektívneho hodnotenia prežitých rokov v zdraví v EÚ, len okolo 57 rokov, čo podľa Kočiša znižuje ochotu verejnosti akceptovať jeho ďalšie zvyšovanie.
Zároveň tu existuje silný dopyt po zachovaní súčasnej miery náhrady dôchodku, hoci demografia naznačuje skôr jej prirodzený pokles. Problematická je aj nízka miera finančnej gramotnosti. Podľa prieskumu Európskej komisie z roku 2023 až 63 percent Slovákov nevie, či bude mať v starobe dostatok financií. Napriek potrebe väčšej osobnej zodpovednosti sa zmeny v druhom pilieri v posledných rokoch pohybovali opačným smerom.
Demografický vývoj pritom smeruje k zásadnému zlomu. Kým v 90. rokoch pripadalo na jedného seniora päť ľudí v produktívnom veku, dnes sú to traja a okolo roku 2045 zostanú sotva dvaja. Do roku 2060 pribudne na Slovensku 1,6 milióna ľudí nad 65 rokov, no populácia pracujúcich klesne o viac než štvrtinu. Krajina tak stratí podľa Kočiša približne 850-tisíc pracujúcich.
V roku 2035 bude tlak obrovský
Zásadný posun nastane po roku 2035, keď začnú do dôchodku odchádzať početné ročníky 70. rokov. Súčasný dôchodkový systém nebol navrhnutý na takýto typ populácie a bez reforiem bude tlak na verejné financie kontinuálne narastať. Podľa Kočiša konsolidácia sa tak môže stať novým normálom, no bez prorastových opatrení môže Slovensko stratiť schopnosť držať krok s dynamicky sa meniacim svetom.
Sociálny model krajiny tak nečelí jednorazovej epizóde, ale dlhej a nevyhnutnej transformácii. Ak Slovensko nezačne včas modernizovať dôchodkový systém, podporovať dlhšiu ekonomickú aktivitu starších ľudí, flexibilnejšie zamestnávanie rodičov, zlepšovať finančnú gramotnosť a cielene posilňovať osobné sporenie, môže sa podľa analytika už po roku 2035 ocitnúť v situácii, kde udržanie dôchodkov a zdravotníctva nebude otázkou politických preferencií, ale núdzového riadenia. To všetko si vyžiada otvorenú verejnú diskusiu a novú spoločenskú objednávku na udržateľné reformy, ktoré presahujú horizont jednej vlády.
Nahlásiť chybu v článku