Myslíme si, že keď niekoho presvedčíme o svojej pravde, vyhrali sme. V skutočnosti však v rozhovoroch často prehrávame – nie preto, že by sme mali nesprávne argumenty, ale preto, že sa vôbec nepýtame. Autorka bestselleru Ako vedieť všetko tvrdí, že najväčšou chybou v komunikácii je presvedčenie, že už všetko vieme.
V dnešnom svete, kde sa diskusie menia na súboje a názory na zbrane, je zvedavosť podceňovanou schopnosťou. Väčšina z nás vstupuje do rozhovoru s cieľom potvrdiť si, že máme pravdu, nie s cieľom porozumieť. Holandská filozofka Elke Wiss vysvetľuje, že práve neochota priznať si jednoduché „neviem“ a klásť skutočné otázky je dôvodom, prečo sa hádame viac, než si rozumieme.
Nikdy neviete všetko
Zostať zvedavý znamená priznať si, že sú veci, ktoré neviete – ani o druhých, ani o sebe. Myslíme si, že rozumieme, prečo sa niekto správa, ako sa správa. Ale ako ukazuje príklad z knihy, naše predpoklady sú často omylom.
Autorka opisuje situáciu, keď jeden účastník tréningu počúval kolegu, ktorý sa sťažoval na meškajúci let. „To musela byť otrava,“ povedal, no vôbec sa neopýtal, prečo to pre druhého bolo nepríjemné. Myslel si, že dôvodom je strata času. V skutočnosti ho však trápilo niečo úplne iné – nepohodlie a uzavretý priestor.
A práve to je pointa: to, čo považujeme za jasné, často vôbec jasné nie je. Kým sa nespýtame, nevieme. A kým sa pýtame málo, nerozumieme dosť.
Zvedavosť je recept proti konfliktom
Každý z nás pozná situáciu, keď sa hádame s niekým, kto jednoducho „nechápe“. My sme frustrovaní, on tiež a v závere sa obaja cítime nepochopení. Elke Wiss tvrdí, že dôvodom je, že chceme byť experti, nie nováčikovia.
Jej jednoduché cvičenie ukazuje, ako sa to dá zmeniť:
Predstavte si, že vy o téme neviete nič a druhý vie všetko.
Znie to banálne, ale v praxi to mení dynamiku celého rozhovoru. Ak sa namiesto presviedčania začnete naozaj pýtať, druhý človek sa otvorí a vy zistíte veci, ktoré by ste inak nikdy nepočuli. Keď prijmeme, že „nevieme všetko“, prestávame sa hádať a začíname skutočne komunikovať.
Ako vzniká nedorozumenie: Príklad „lenivej dcéry“
Jedna z kapitol opisuje príbeh matky, ktorá bola presvedčená, že jej tínedžerka je jednoducho lenivá. Nikdy si neupratala izbu a celé dni trávila na telefóne. Po kurze o kladení otázok sa však rozhodla namiesto výčitiek skúsiť niečo iné. Namiesto vety „Si strašne lenivá!“ sa spýtala: „Čo ťa najviac unavuje, keď máš upratovať?“ Z rozhovoru nakoniec vyplynulo, že dcéra bola dlhodobo vyčerpaná a mala pocit, že sa od nej stále niečo očakáva – doma aj v škole. Matka si uvedomila, že problém nebol v lenivosti, ale v preťažení a chýbajúcom oddychu. Až otázka, nie výčitka, otvorila priestor pre pochopenie a zmenu správania.
Keď sa naučíme pýtať takto, odsúvame predsudky voči iným aj voči sebe. Zisťujeme, že mnohé naše úsudky sú len skratky, ktoré si náš mozog vytvára, aby mal pocit istoty. Ale práve neistota, ktorú si dovolíme cítiť, je začiatkom porozumenia.
Ako vedieť všetko
Elke Wiss je holandská spisovateľka, filozofka a lektorka kritického myslenia, ktorá učí ľudí, ako viesť rozhovory inak – nie s cieľom presviedčať, ale pochopiť. Využíva sokratovskú metódu a svojimi kurzmi pomáha firmám aj jednotlivcom rozvíjať schopnosť klásť otázky, ktoré menia spôsob, akým premýšľame.
Kniha Ako vedieť všetko nie je návodom, ako byť najmúdrejší v miestnosti, ale ako sa pýtať múdrejšie. Elke Wiss v nej vtipne a prístupne vysvetľuje, ako zmeniť bežné rozhovory na skutočné výmeny myšlienok, ktoré posúvajú naše myslenie aj vzťahy.
Praktický návod na kladenie dobrých otázok
Elke Wiss hovorí, že existuje aj pomerne jednoduchý recept na dobré otázky. A hoci to znie ako metafora, jej návod naozaj funguje.
Recept na kladenie dobrých otázok:
- ako základ použite zvedavosť,
- pridajte štipku nevedomosti,
- čajovú lyžičku naivity,
- štipku túžby po hlbšom porozumení,
- porciu trpezlivosti,
- chladnú hlavu,
- kopu času a oči otvorené dokorán.
V praxi to znamená prestať sa báť vyzerať nevedomo. Pretože otázky, ktoré menia svet, sa začínajú slovami „Ako vieš, že…?“ alebo „Čo ak je to inak?“
Možno by sme vedeli viac, keby sme menej rozprávali
Podľa holandskej filozofky je klásť otázky odvážnejšie, než mať odpovede. Vyžaduje to pokoru, zvedavosť a ochotu pochybovať o vlastnom pohľade na svet. A práve to je schopnosť, ktorú dnešná spoločnosť potrebuje viac než kedykoľvek predtým.
Možno by sme vďaka otázkam vedeli viac, aj keby sme menej rozprávali. A možno neexistuje návod, ako vedieť všetko, ale určite existuje návod, ako sa pýtať lepšie.
Knihu Ako vedieť všetko nájdete aj v každom dobrom kníhkupectve:
Nahlásiť chybu v článku