Hlavný analytik INESS pre verejné financie Radovan Ďurana upozorňuje, že Slovensko nemá priestor na ďalšie zvyšovanie daní a vyzýva vládu k prijatiu úsporných opatrení. Po dvoch konsolidáciách, ktoré sa opierali najmä o zvyšovanie daní a poplatkov, prichádza tretia konsolidácia v objeme 2 miliárd eur.
Tá však podľa neho musí byť zameraná na znižovanie výdavkov. „Problémom rozpočtu štátu nie je nedostatok príjmov,“ zdôrazňuje Ďurana a poukazuje na rekordne nízku mieru nezamestnanosti a rast príjmov štátu z daní a odvodov, ktoré majú v roku 2025 dosiahnuť 36,7 % HDP oproti 33,5 % v predkrízových rokoch.
Skutočný problém je rast výdavkov
Skutočným problémom je podľa neho nekontrolovaný rast výdavkov, ktoré tento rok dosiahnu 48,5 % HDP, pričom vláda prijala nové výdavky v objeme viac ako 2 miliardy eur. Analytik kritizuje sociálne balíčky, ktoré podľa neho „predbehli bohatstvo vytvorené slovenskou ekonomikou“ a upozorňuje, že podiel výdavkov na HDP už dobehol aj bohatšie krajiny ako Dánsko.
Ak vláda neprijme dostatočné opatrenia na výdavkovej strane, občania pocítia pomalší ekonomický rast a stagnáciu miezd. Ďurana navrhuje konkrétne opatrenia na zníženie výdavkov o 2 miliardy eur, medzi ktoré patrí úplné zrušenie 13. dôchodku (úspora 912 mil. eur), zníženie prídavku na dieťa o tretinu (277 mil. eur), skrátenie rodičovského príspevku na dva roky (261 mil. eur), návrat k podpore núdznych pri obedoch zadarmo v školách (160 mil. eur), či zrušenie podpory hypoték (53 mil. eur).
Kde ešte hľadať úspory
Ďalšie úspory by mohli prísť zo zníženia počtu učiteľov na študenta, racionalizácie siete škôl či zrušenia dávky tehotenské.Podľa Ďuranu by tieto opatrenia pomohli vyhnúť sa škodlivým nápadom ako znižovanie príspevkov do 2. piliera alebo zavádzanie nových sektorových daní, ktoré podľa neho poškodzujú podnikateľské prostredie a znižujú dôveru investorov.
Slovenská ekonomika podľa odborníka trpí nedostatkom zahraničných investícií a presunom firiem do zahraničia, čo je dôsledkom zvyšovania daní a neistoty v podnikateľskom prostredí. Prioritou vlády by mal byť hospodársky rast, ktorý je základom zvyšovania prosperity obyvateľov.
Varovanie pre občanov
„Na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by musel každý občan odviesť do štátnej kasy navyše 100 eur mesačne, čo pre štvorčlennú rodinu znamená 400 eur. Súčasná situácia je neudržateľná a bez zásadnej konsolidácie výdavkovej strany čaká Slovensko stagnácia alebo pokles ekonomického rastu,“ uzatvára Radovan Ďurana.
Podobne vážne vnímajú stav verejných financií aj sociálni partneri, teda Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Tí po prvýkrát v histórii dospeli k spoločnej dohode o oblastiach, v ktorých je možné a nevyhnutné konsolidovať.
Deficit je neudržateľný
Predsedovia oboch organizácií, Monika Uhlerová (KOZ SR) a Miroslav Kiraľvarga (RÚZ), upozorňujú, že deficit verejných financií, ktorý sa pohybuje na úrovni 5 % HDP, je neudržateľný a vedie k nebezpečnému rastu verejného dlhu. Spoločne vyzývajú vládu, aby rešpektovala sociálny dialóg a prijala opatrenia, ktoré sú odborné, systémové a zohľadňujú dlhodobé záujmy krajiny.
Spoločný návrh RÚZ a KOZ SR obsahuje kombináciu úsporných aj príjmových opatrení s dôrazom na efektivitu. Medzi prioritami sú napríklad šetrenie na nákupoch tovarov a služieb vo verejnej správe (odhadovaná úspora 250 mil. eur), odpredaj nevyužívaného štátneho majetku (500 mil. eur), adresné energodotácie pre domácnosti (150 až 400 mil. eur), či zlučovanie kompetencií samospráv (200 mil. eur).
Kľúčovým bodom je aj realizácia výdavkových revízií, ktoré už predtým schválila vláda, no zostali prevažne na papieri. Tieto opatrenia by mohli štátu priniesť úspory až do výšky jednej miliardy eur ročne. Sociálni partneri navyše upozorňujú na potrebu reformy výberu DPH. Len jej efektívnejším výberom by sa podľa ich odhadu dalo získať 150 miliónov eur ročne.
Globálne výzvy a riziko platobnej neschopnosti
Podľa RÚZ a KOZ SR čelí Slovensko aj globálnym výzvam – vojenským konfliktom, klimatickým tlakom či sprísňujúcim sa európskym reguláciám – a práve preto si nemôže dovoliť prehlbovanie vnútorných slabín. Ak nebude konsolidácia verejných financií riešená systémovo, môže krajina naraziť na hranicu platobnej neschopnosti, čo by malo závažné dôsledky pre ekonomiku aj spoločnosť.
Obaja partneri preto apelujú na vládu, aby pristúpila ku konsolidácii zodpovedne, odborne a s rešpektom voči potrebám občanov aj podnikateľov.Napriek tomu, že INESS prichádza s prísnejšími a viac výdavkovo orientovanými návrhmi a KOZ s RÚZ s konsenzuálnym a menej bolestivým mixom úspor, ich spoločným menovateľom je jednoznačné posolstvo. Slovenské verejné financie sú v kritickom stave a bez rýchlej a rozumnej konsolidácie môže byť dôvera v ekonomiku Slovenska vážne naštrbená.
Nahlásiť chybu v článku