Úspech – pre niekoho každodenná realita, pre iného nedosiahnuteľná méta. Niekto napreduje s ľahkosťou, akoby mal tajný návod na život. Iný sa snaží zo všetkých síl – no aj tak sa veci nehýbu. Prečo je to tak? Naozaj ide len o talent, šťastie alebo prostredie, z ktorého pochádzame? Alebo je za tým niečo, čo si často ani neuvedomujeme – spôsob, akým premýšľame, ako sa staviame k chybám a ako veľmi sme ochotní vytrvať?
Odpovede ponúka psychologička s vyše desaťročnou praxou. Mgr. Barbora Brzáková Krelová má s ľudskou psychikou bohaté skúsenosti – pracovala ako školská psychologička aj ako psychologička vo väzenskom systéme. Dnes pomáha ľuďom ako osobná poradkyňa, cez portál ksebe.sk, či psychologička v zariadení sociálnych služieb.
Čo vlastne znamená „úspech“ z pohľadu psychológie? Dá sa vôbec objektívne definovať?
Zo psychologického hľadiska je úspech veľmi subjektívny pojem – pre niekoho môže znamenať kariérny rast, pre iného harmonické vzťahy či vnútorný pokoj. Objektívne kritériá, ako sú peniaze alebo spoločenský status, často nezohľadňujú individuálne hodnoty a potreby. Psychológia preto vníma úspech najmä cez prizmu sebanaplnenia a súladu medzi cieľmi a osobnými hodnotami.
Z akých dôvodov sa podľa vás niektorí ľudia k svojim cieľom dostanú a iní nie?
Dôležitú úlohu zohrávajú motivácia, vytrvalosť, ale aj schopnosť pracovať so zlyhaním. Ľudia, ktorí si svoje ciele vedia dobre zadefinovať a rozložiť na menšie kroky, majú vyššiu šancu na ich dosiahnutie. Významnú rolu však hrá aj psychická odolnosť a podpora okolia.
Sú peniaze dostatočnou motiváciou pri práci – alebo je dôležité, aby človek cítil aj zmysel toho, čo robí?
Peniaze sú určite dôležitým motivačným faktorom, najmä pri napĺňaní základných potrieb. Dlhodobo však pre väčšinu ľudí nestačia – k vnútornej spokojnosti potrebujeme cítiť, že naša práca má zmysel a prináša niečo hodnotné. Psychologické výskumy opakovane ukazujú, že vnútorná motivácia vedie k vyššej spokojnosti a výkonnosti.
Zmenili sa podľa vás ciele mladých ľudí v posledných rokoch?
Áno, do veľkej miery. Mladí ľudia dnes častejšie hľadajú rovnováhu medzi prácou a osobným životom, oceňujú flexibilitu a možnosť sebarealizácie. Materiálne hodnoty sú stále prítomné, no dôležitý je aj dôraz na duševné zdravie a autentickosť.
Aké psychologické bariéry najčastejšie bránia ľuďom v tom, aby sa dostali tam, kam chcú?
Často ide o vnútorné presvedčenia typu „na to nemám“ alebo „je už neskoro.“ Ľudia môžu zažívať strach zo zlyhania, nízke sebavedomie, alebo sa príliš fixovať na perfekcionizmus. Takéto mentálne bloky môžu byť silnejšie než reálne prekážky.
Aký vplyv má strach zo zlyhania na to, že sa ľudia niekedy ani nepokúsia o naplnenie svojich cieľov?
Strach zo zlyhania môže paralyzovať a viesť k vyhýbavému správaniu – teda radšej sa o niečo nepokúsim, aby som sa vyhol možnému neúspechu. Takýto postoj však často vedie k dlhodobej nespokojnosti a ľútosti. Psychológia preto zdôrazňuje význam práce so strachom a budovanie odvahy skúšať veci aj s rizikom chýb.
Do akej miery nás formuje prostredie, v ktorom vyrastáme – a môžeme to neskôr vedome prekonať?
Prostredie má zásadný vplyv na naše hodnoty, správanie aj predstavy o sebe. Dobrou správou však je, že pomocou sebapoznania a práce na sebe môžeme mnoho naučených vzorcov prekonať. Zmena síce nebýva jednoduchá, ale je možná – a často veľmi oslobodzujúca.
Ako veľmi môže ovplyvniť náš úspech porovnávanie sa s ostatnými, napríklad cez sociálne siete?
Neustále porovnávanie, najmä s idealizovanými obrazmi na sociálnych sieťach, môže podkopať sebadôveru a vytvoriť pocit nedostatočnosti. Mnohí ľudia si potom kladú nerealistické nároky a strácajú kontakt s tým, čo je pre nich osobne dôležité. Psychologické zdravie podporuje skôr zameranie sa na vlastný rast a progres, nie na cudzie míľniky.
Existujú psychologické techniky alebo „nástroje“, ktoré človeku pomáhajú lepšie si stanoviť a dosiahnuť cieľ?
Áno, jednou z najznámejších techník je SMART model, ktorý pomáha formulovať konkrétne, merateľné a realistické ciele. Užitočné je aj vedenie denníka, vizualizácia cieľa či práca s koučom alebo terapeutom. Kľúčové je pravidelne reflektovať svoje pokroky a flexibilne prispôsobovať plán.
Čo by ste poradili niekomu, kto má pocit, že stagnuje a nevie sa pohnúť ďalej – napriek tomu, že by veľmi chcel niečo zmeniť?
V takýchto momentoch je dôležité začať malými, konkrétnymi krokmi a nezostávať na to sám – rozhovor s dôveryhodnou osobou alebo odborníkom môže veľmi pomôcť. Už len pomenovanie toho, čo človek cíti, môže uvoľniť napätie a vytvoriť priestor pre nové možnosti. Zmena sa často začína práve tam, kde si dovolíme priznať, že niečo nefunguje – a že si zaslúžime viac.
Každý z nás má inú predstavu o tom, čo znamená byť úspešný. Pre niekoho je to kariéra, pre iného pokoj v duši. No bez ohľadu na to, ako si úspech definujeme, platí jedno – nezačína sa zvonka, ale v nás. Psychologička Barbora Brzáková Krelová upozorňuje, že rozhodujúce sú najmä naše myšlienky, návyky a schopnosť vyrovnať sa so strachom zo zlyhania. To, čo nás často brzdí, nie je nedostatok talentu, ale vnútorné pochybnosti. Dobrou správou však je, že s tým vieme pracovať. A aj malý krok môže byť začiatkom veľkej zmeny – ak sa rozhodneme, že chceme ísť ďalej.
Nahlásiť chybu v článku