Je prvým Američanom, ktorý zasadol na Petrov stolec. Jeho zvolenie sa všeobecne vníma ako kompromis a symbol jednoty, pretože spája pôvod v USA, misijné a biskupské pôsobenie v Južnej Amerike a tiež skúsenosti z rímskej kúrie.
Lev XIV., predtým menom Robert Francis Prevost Martínez, sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu. Stredné vzdelanie dokončil v seminári Rádu svätého Augustína v roku 1973. Potom získal bakalársky titul z matematiky na Villanovovej univerzite v meste Villanova v Pensylvánii.
Pápež František vymenoval Prevosta 3. novembra 2014 za apoštolského administrátora peruánskej diecézy Chiclayo a titulárneho biskupa Sufaru, pričom biskupské svätenie prijal 12. decembra toho istého roku. Diecéznym biskupom sa stal 26. septembra 2015. V rokoch 2020 – 2021 bol tiež administrátorom peruánskej diecézy Callao.
Od januára 2023 pôsobil ako prefekt vplyvného Dikastéria pre biskupov, zodpovedného za výber kandidátov do biskupských úradov. V septembri tohto istého roku ho pápež František vymenoval za kardinála.
V cirkevných kruhoch je nový pápež považovaný za umierneného reformátora a pragmatického diplomata so schopnosťou počúvať, pripomenula v súvislosti s jeho zvolením agentúra DPA. Svojimi názormi má veľmi blízko k pápežovi Františkovi, k jeho vízii, pokiaľ ide o životné prostredie, pomoc chudobným i migrantom a stretávanie sa s ľuďmi, keď vraví, že „biskup nemá byť malým princom sediacim vo svojom kráľovstve“.
Špeciálny inauguračný príhovor
Nový pápež Lev XIV., doterajší kardinál Robert Prevost zo Spojených štátov, vystúpil po svojom zvolení vo štvrtok večer na ústrednom balkóne Baziliky svätého Petra. Približne 100 000 veriacich na Námestí svätého Petra pozdravil v taliančine slovami: „Pokoj vám!“ Predniesol krátky príhovor v taliančine a sčasti aj v španielčine a nakoniec udelil požehnanie Urbi et Orbi (Mestu Rímu a svetu).
Práve toto je niečo, čo predtým žiadny pápež neurobil. Pápeži pri inauguráciách alebo prvých prejavoch zvyčajne používajú taliančinu ako hlavný jazyk (keďže je to jazyk Vatikánu) a latinu pri liturgických častiach.
Pápež František napríklad počas svojho prvého príhovoru v roku 2013 hovoril výlučne v taliančine, hoci neskôr v inom kontexte používal viacero jazykov. Pri „Urbi et Orbi“ požehnaniach na Vianoce a Veľkú noc, zvykli zaznievať viaceré jazyky pri pozdravoch.
Ján Pavol II., hoci bol mimoriadne jazykovo nadaný a počas svojho pontifikátu často používal rôzne jazyky, pri svojom prvom príhovore hovoril tiež len v taliančine. Neskôr v rámci pozdravov povedal aj vetu po poľsky.
Oficiálne inauguračné alebo „Urbi et Orbi“ prejavy pápežov tradične nezačínajú ako viacjazyčné. Viacjazyčnosť prichádza skôr pri následných príležitostiach alebo v rámci špeciálnych požehnaní a pozdravov.
Lev XIV. je teda prvým pápežom, ktorý už vo svojom prvom prejave systematicky prepájal viac jazykov a to taliančinu a španielčinu a nešlo len o pozdravy. To je nový prístup, ktorý podčiarkuje jeho globálne zameranie a vedomé gesto inklúzie najväčšej katolíckej jazykovej skupiny a teda latinskoamerických veriacich.
Nahlásiť chybu v článku