Tvrdil, že situáciu v Černobyli má pod kontrolou. Riaditeľa elektrárne potom odsúdili na 10 rokov v pracovnom tábore

Tragédia Černobyľskej elektrárne Vladimíra Iljiča Lenina je aj po rokoch stále aktuálna. Pred pár rokmi merania v Nemecku ukázali, že rôzne izotopy pochádzajúce z katastrofy sa nachádzajú až v 95 % húb v krajine. Chyba operátorov a hlavne ignorovanie bezpečnostných protokolov spôsobili najväčšiu jadrovú katastrofu v dejinách, ktorá tu s nami bude ešte veľmi dlho. Významný človek v súvislosti s elektrárňou bol aj bývalý riaditeľ Viktor Briuchanov.

Viktor Briuchanov sa narodil 1. decembra 1935 v metropole Uzbekistanu, v Taškente. Ako jedinému zo štyroch detí sa mu podarilo získať vyššie vzdelanie. Vyštudoval Taškentskú štátnu polytechnickú univerzitu, uvádza ukrajinská stránka Fakty.

Ponuka, ktorá sa neodmieta

Po škole začal pracovať v tepelnej elektrárni na Ukrajine v roku 1966, kde sa vypracoval až na zástupcu hlavného inžiniera. Od počiatku bol členom Komunistickej strany. V roku 1970 mu bola ponúknutá životná príležitosť, a to podieľať sa na výstavbe Černobyľskej jadrovej elektrárne.

Briuchanov mal postaviť štyri reaktory typu RBMK na brehu rieky Pripjať. Tie boli po celom Sovietskom zväze s obľubou stavané, lebo neboli náročné na výstavbu, dokázali pracovať aj s menej kvalitným uránom a boli lacné. Navyše mali aj vojenský potenciál, keďže z jadrového odpadu sa dalo získavať plutónium.

Briuchanov však presadzoval podľa publikácie World information service on energy a Nuclear information & resource service, aby sa namiesto týchto typov postavili tlakovodné reaktory, teda Vodo-vodný energetický reaktor, známy tiež pod skratkou VVER. Práve tento typ reaktorov sa nachádza aj v slovenských jadrových elektrárňach v Mochovciach a v Jaslovských Bohuniciach.

Plán na výstavbu reaktorov typu VVER mu bol ale zamietnutý a bolo nariadené, že musí stavať reaktory RBMK. Treba poznamenať, že ak by boli postavené reaktory typu VVER, černobyľská katastrofa, tak ako ju poznáme, by sa nestala. Reaktory VVER sú totiž spoľahlivé a hlavne bezpečné, a nedokážu sa dostať do takého nestabilného stavu ako RBMK, pri ktorých môže dôjsť k výbuchu. Sú však komplikovanejšie na výstavbu, sú drahšie a neprodukujú plutónium s vojenským potenciálom.

Výstavba meškala

Briuchanov dostal 400 miliónov rubľov a mal postaviť elektráreň v podstate na zelenej lúke. Podieľal sa tak nielen na výstavbe elektrárne, ale aj na výstavbe dočasnej dediny Lesnoy. V roku 1972 sa spolu s manželkou presťahoval do novovzniknutého mesta Pripjať.