Naša planéta má omnoho bohatšiu históriu, ako by ste sa možno nazdávali. Človek, ktorý ju obýva dnes, je len kvapkou v mori. Čo sa však našich predchodcov týka, vedci majú ešte stále čo skúmať. Dôkazom je takzvaná populácia duchov, ktorej genóm sa podarilo objaviť v západnej časti Afriky.
Vedci objavili populáciu duchov
Vedcom sa počas skúmania genómu obyvateľov západnej časti Afriky podaril jedinečný objav. Ako informuje portál The Guardian, objavili tzv. populáciu duchov, teda genóm doposiaľ neznámeho druhu človeka, ktorý Afriku obýval pred tisíckami rokov. Počas analýzy DNA obyvateľov Gambie, Sierra Leone a Nigérie sa totiž ukázalo, že pätina ich genetickej informácie má neznámy zdroj.
Genetici sa domnievajú, že DNA predkov moderného človeka obývajúceho Afriku sa zrejme skrížila s archaickým druhom človeka, ktorý však doteraz nikde inde objavený nebol. Ide o podobný prípad, ako keď sa DNA obyvateľov Európy pred tisíckami rokov skrížila s DNA neandertálcov.

Na rozdiel od súčasnosti, svet bol kedysi domovom súčasne viacerých druhov a poddruhov človeka a keď na seba rôzne druhy natrafili, došlo k zmiešaniu genetickej informácie. Následkom toho v sebe moderní Európania nesú genetickú informáciu neandertálcov, kým napríklad obyvatelia Austrálie či Polynézie v sebe nesú genetickú informáciu tzv. denisovanov. Už nejaký ten čas sa predpokladalo, že moderní obyvatelia Afriky v sebe nesú genetickú informáciu neznámeho archaického druhu človeka, až doteraz sa však nedarilo nájsť materiál, ktorý by vedcom poskytol viac informácií.
Kto bol neznámy predchodca?
K záveru, že ide o genóm neznámeho druhu človeka, došli vedci tak, že zo získaných vzoriek odstránili všetku DNA, ktorá sa neponáša na DNA moderného človeka. Tak získali sekvencie, ktoré pravdepodobne pochádzajú od antického predchodcu. Následne sekvencie porovnali s DNA neandertálcov a denisovanov, ani v jednom z prípadov však nedošlo k zhode.

Zaujímavé je, že o populácii duchov je málo informácií aj napriek tomu, že značná časť súčasnej genetickej výbavy, 2 až 19 percent, pochádza práve z tejto vetvy. Vedci sa domnievajú, že ide o vetvu, ktorá sa oddelila od neandertálcov, a to pred 360 000 až milión rokmi. Tvoriť ju mohlo približne 20 000 jedincov a ku skríženiu s predchodcami moderných obyvateľov Afriky došlo pravdepodobne pred 124 000 rokmi.
Ako uvádza štúdia publikovaná v časopise Science Advances, vedci majú niekoľko teórií, pričom jedna z nich hovorí, že nemuselo ísť len o jednu líniu archaického predchodcu, mohlo ich byť pokojne aj viac.
The Guardian
Najnebezpečnejšia žena: Bola posadnutá sexom a vraždila mužov pre zábavu. Dostala tvrdý trest, stále je hrozbou
Budú vianočné trhy v Bratislave drahšie? Stánkarov zaťaží vyššia 23 % DPH, na ľudí tento rok čakajú aj výhodné ponuky
Mamička varí lacné jedlá, aby šetrila peniaze: Podľa ľudí je to ako krmivo pre psa, jej manžel sa správa zvláštne
Navštívili sme nádhernú dolinu a strašidelný hrad úplne zadarmo: Nájdete tu aj jaskyňu a priam dokonalú jesennú prírodu
Boli sme v novom podniku, ktorý otvorili majitelia reštaurácie z Na nože. O tomto európskom klenote ste možno nikdy nepočuli
Jedol psie žrádlo, celý čas bol nahý: Táto reality šou prekonala rekordy, milióny ľudí sledovali mučenie
Herci, ktorí boli počas natáčania Harryho Pottera vymenení: Niekedy to bolo fiasko, inokedy tvorcovia nemali na výber
Terapia červeným svetlom nie je zázračná, tvrdí odborníčka: Vedeckých dôkazov je málo a chýbajú, nie je to všeliek
ANKETA: Nepáči sa mi to, malo by sa to odstrániť. Slovákov sme sa opýtali, čo si myslia o Separovom sprejovaní v Himalájach
Komikov sme sa spýtali, čo hovoria na novú maximálnu rýchlosť chodcov 6 km/h: Budeme ju merať dvoma pohlaviami












Nahlásiť chybu v článku