Konštatuje to správa, ktorú v piatok zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (WWF).„Mnohí z nás v týchto dňoch plánujú svoju dovolenku v Egypte, Turecku či v krajinách južnej Európy. Štúdia hovorí, že vďaka nám dovolenkárom stúpa v lete množstvo plastového odpadu v niektorých lokalitách, napríklad v Taliansku, až o 30 percent,“ vysvetľuje riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
správy od nás budete mať ako prví.
V Stredozemnom mori podľa správy v tejto chvíli pláva asi 247 miliárd kusov plastov, pričom v roku 2050 to bude štvornásobok. Správa predpokladá, že polovica plastového odpadu sa do mora dostane z pobrežia a asi 30 percent prinesú rieky z pevniny. Z mora sa potom odpad vyplavuje späť na pobrežie. Každý deň sa na každom kilometri pláže nahromadí päť kilogramov plastových odpadkov.
„Verím, že i tieto čísla prispejú k zmene nášho správania, pretože oddychovať neznamená nechať za sebou spúšť. Musíme si uvedomiť, že Stredozemné more je pomerne uzavreté. Ak sa plastová taška rozloží asi za 20 rokov a plastový pohárik od kávy za 50 rokov, tak to, čo dnes necháme na pláži, tam nájdu ešte deti našich detí,“ dodáva Plassmann.

Najviac znečistené je podľa správy pobrežie tureckej Cilicie a pláže v okolí Tel Avivu, Alexandrie, Barcelony, Valencie, Benátok či Marseillského zálivu. Organizácia preto plánuje od júla do decembra cestovať po mori a na plážach vysvetľovať turistom a obyvateľom dôsledky plastového znečistenia.
Podľa WWF nesú svoj diel zodpovednosti aj vlády pobrežných krajín. „Všetky krajiny musia pristúpiť k zmenám v systéme – drasticky znížiť produkciu a spotrebu plastov, investovať do zlepšenia procesu recyklácie a opätovného využitia všetkého plastového odpadu,“ odporúča riaditeľ WWF Stredomorie Giuseppe Di Carlo.
Krajiny okolo Stredozemného mora vyprodukujú ročne 24 miliónov ton plastového odpadu, z toho 72 percent končí v riadnom zbere, väčšinou na skládke. Len 3,9 milióna ton sa recykluje. Ďalších 6,6 milióna ton sa vôbec nevyzbiera a končí v prírode, prípadne sa vyzbiera a končí na nelegálnych skládkach či skládkach, ktoré nespĺňajú limity.
Samuel z Detvy je jediným Slovákom žijúcim na karibskom ostrove: Miestni ma zo žartu volali Eminem, zarábajú 600 eur
Navštívili sme nádherné historické mestečko, výhľady sme dostali zadarmo. Na deň vám tu stačí 32 eur
Milionár 20 rokov budoval pozemskú rajskú záhradu, dokončiť ju nestihol. V džungli postavil schody do neba
Ochutnali sme dokonalé pivo, ďalší podnik úplne prepadol. S odborníkom sme testovali slovenské prevádzky
Sofia je odborníčka na kórejskú kozmetiku: Skincare kórejských žien nemá 10 krokov. Produkty sú o 30 % lacnejšie















Nahlásiť chybu v článku