Foto: fabslovakia, aleniak_plameniak (Instagram)

Štátna hranica Slovenska má viac ako 1600 km a ukrýva mnohé zaujímavé miesta. Napríklad i tieto.

Hranice Slovenskej republiky prešli počas histórie dlhým a dynamickým vývojom, ktorý sme vám ukázali v našom náučnom videu. Našu krajina je od zvyšku strednej Európy oddelená 1652 km dlhou štátnou hranicou, pričom najdlhšiu časť zdieľame s našim južným susedom. Štátna hranica Slovenska prechádza rôznymi pohoriami, riekami, nížinami, ale i mestami či dedinami a možno na nej nájsť skutočne unikátne zaujímavosti. Odporučiť môžeme napríklad týchto 15. 

Trojmedzia

Medzi najzaujímavejšie miesta na hraniciach našej krajiny nepochybne patria trojmedzia, teda lokality, kde sa stretávajú štátne hranice troch rôznych štátov. Takýchto miest možno na Slovensku nájsť celkom 5, a preto ich zhrnieme v tomto jednom bode. Na väčšine z týchto miest nájdete stáť monument, či iné označenie toho, že sa nachádzate na štátnej hranici troch rôznych štátov. Len na jednom by ste podobné značenie hľadali márne. Nachádza sa totiž na hladine rieky. K niektorým si budete musieť prejsť aj niekoľko kilometrov, k iným sa pohodlne dostanete i autom.

  • Kremenec (Slovensko-Poľsko-Ukrajina) – vrchol v Poloninách s ohromným výhľadom na okolie
  • Rieka Tisa (Slovensko-Ukrajina-Maďarsko) – miesto, kde Tisa vstupuje na územie Slovenska, južne od Čiernej nad Tisou
  • Trojmedzie uprostred polí (Slovensko-Maďarsko-Rakúsko) – stret štátnych hraníc doslova uprostred polí neďaleko Čunova
  • Sútok Dyje a Moravy (Slovensko-Rakúsko-Česko) – Sútok riek prichádzajúcich zo susedného Česka neďaleko hraničného priechodu Moravský Svätý Ján/Hohenau
  • Trojmedzie pri Čiernom (Slovensko-Česko-Poľsko) – za najvyšším mostom Slovenska pri kysuckej obci Čierne

Príspevok, ktorý zdieľa @alic.palic,

Rysy

V nasledujúcich odstavcoch spomenieme miesta, ktoré sa nachádzajú už len na pohraničí dvoch štátov, pričom jedným z nich bude samozrejme vždy Slovensko. Medzi najnavštevovanejšie a najznámejšie miesta na slovenskom pohraničí jednoznačne patrí 2503 metrov vysoký tatranský vrchol Rysy. Prístup na tento vrchol je možný zo slovenskej i poľskej strany, a preto sa tu oba národy stretávajú (počas sezóny) na dennodennom poriadku. Zo slovenskej strany si na tento hraničný skvost z Popradského plesa pošľapete asi 3 a pol hodiny. Odmenou vám budú jedinečné výhľady na tatranské štíty či najväčšie tatranské pleso Morské oko, ležiace pod Rysmi na poľskej strane Tatier.

Dunajec

Ak sa po slovenských hraniciach z Rysov posunieme smerom na východ, čoskoro narazíme na ďalší prírodný skvost v pohraničí Slovenska. Je ním národný park Pieniny so svojím najväčším lákadlom riekou Dunajec. Prielom Dunajca, dramaticky pôsobiaci kaňon, ktorý táto rieka vyhĺbila do vápencového masívu Pienin, patrí medzi najkrajšie atrakcie našej krajiny. Či už sa plavíte na tradičnej plti, alebo zvolíte pešiu (popr. cyklo) turistiku po brehu, 9 km dlhý kaňon so skalnými stenami siahajúcimi do výšky 300 metrov, vás zaručene očarí.

Dukliansky priesmyk

O niečo ďalej na východ po slovensko-poľskej hranici sa na severe Laboreckej vrchoviny nachádza Dukliansky priesmyk. Toto miesto je významné hneď z dvoch dôvodov. Začína tu najdlhšia turistická trasa našej krajiny Cesta hrdinov SNP a počas druhej svetovej vojny bolo dejiskom azda najvýznamnejšej vojenskej operácie na našom území. V súčasnosti tu nájdete zaujímavé múzeum vojny v prírode i vyhliadkovú vežu. Dukliansky priesmyk spája krásnu prírodu, pomerne málo neznáme turistické miesto a krvavú históriu našej krajiny. Rozhodne by ste ho mali niekedy navštíviť.

Slovenské Nové Mesto

Z Dukly sa smerom na východ na mape dostanete už k spomínanému trojmedziu v Poloninách, vrchu Kremenec. Ak prejdete po slovenských hraniciach na juh, narazíte na ďalšie trojmedzie na rieke Tisa. Pár kilometrov západne od tohto miesta už leží Slovenské Nové Mesto. Na tejto lokalite toho veľa nenájdete, no Slovenské Nové Mesto má pomerne zaujímavú históriu. V prvom rade vôbec nejde o mesto, ale maličkú obec, ktorá bola súčasťou maďarského mesta Sátoraljaújhely a to po väčšinu svojej existencie. Až po prvej svetovej vojne bolo mesto Trianonskou zmluvou rozdelené a Slovensko z neho získalo malú časť, strategicky však i so železničnou traťou a železničnou stanicou. Po Viedenskej arbitráži sme o Slovenské Nové Mesto znovu prišli a k územiu Slovenska bolo opäť pričlenené po druhej svetovej vojne.

Domica

Zo Slovenského Nového Mesta smerom na západ po hranici Slovenska nemožno minúť asi najväčší slovensko-maďarský prírodný skvost. Je ním jaskyňa Domica, najväčšia jaskyňa Slovenského krasu, ktorá sa nachádza aj na prestížnom zozname UNESCO. Spolu s maďarskou jaskyňou Baradla vytvára na pohraničí monumentálny až 25 km dlhý jaskynný systém. Domica má pritom dĺžku niečo cez 5 km, z ktorých počas návštevy uvidíte na sprístupnenom okruhu asi 1,3 km. Jedinečná výzdoba spolu s podzemnou riečkou Styx robí z Domice jednu z najkrajších jaskýň našej krajiny.

Šomoška

Na hraniciach Slovenska a Maďarska nájdete i miesto, ktoré zaujme najmä nadšencov histórie. Neďaleko obce Šiatorská Bukovinka štátnu hranicu stráži čiastočne zrekonštruovaná zrúcanina hradu Šomoška. Počas tureckých vpádov si hrad prešiel skutočne ťažkými bojmi, čo sa podpísalo i na jeho finálnom stave. Okrem samotného hradu na tomto mieste nájdete i ďalšie zaujímavosti. Nachádzame sa totiž v Cerovej vrchovine, teda neovulkanickom pohorí, kde sa na charaktere krajiny podpísala vulkanická činnosť v období treťohôr a začiatkom štvrtohôr. Vulkanická činnosť priamo na mieste, kde stojí hrad, vytvorila jedinečný kamenný vodopád a kamenné more, ktoré patria medzi slovenské unikáty.

Devínska brána

Devínska brána je miestom, kde sa Dunaj dostáva do prvého kontaktu so Slovenskom. Tento prelomový úsek vznikol “prerezaním” úpätia a prvých vrcholkov Malých Karpát mohutným Dunajom v pleistocéne. V podstate ide o územie medzi hradom Devín a rakúskym vrcholom  Hundsheimer Berg, ktoré vytvorilo vstupnú bránu Dunaja do oblasti Podunajskej nížiny. Po tom, čo rieka prekonala Malé Karpaty sa v rovinatej oblasti Podunajskej nížiny s nahromadenou energiou vyliala, rozvetvila a vytvorila najväčšie podzemné zásoby pitnej vody v strednej Európe. Tie ležia pod najväčším riečnym ostrovom strednej Európy, ktorý poznáme ako Žitný ostrov.

Megoňky

Na hraniciach Slovenska a Česka, pár kilometrov severne od Čadce nájdete miesto opradené mnohými tajomstvami. Slovenská prírodná pamiatka Megoňky je nálezisko prírodných pieskovcových útvarov vajcovitého až guľovitého tvaru. V lokalite, kde sa tieto kamenné gule vyskytujú, sa nachádzalo pôvodne 30 guľovitých útvarov s priemerom 25 – 300 centimetrov. Viaceré však boli časom odvezené do rôznych expozícií. Pôvod obrovských pieskovcových dokonale tvarovaných gúľ nie je dodnes podrobne opísaný. Kým väčšine ľudí je jasné, že ide o unikátny výtvor prírody, existujú i divoké teórie napríklad o mimozemskom pôvode. Ak stále hľadáte dôvod, prečo by ste mali toto miesto navštíviť, potom vedzte, že nálezisko v Megoňkách je najväčším svojho druhu v celej Európe.

Babia hora

Na slovensko-poľskej hranici nájdete jedno z najkrajších miest celej Oravy. Vrchol s nadmorskou výškou 1725 metrov je najvyšším vrcholom Oravských Beskýd a dominantou oravského regiónu. Výstup na najsevernejší bod Slovenska vám zo Slanej vody (obec Oravská Polhora), potrvá asi 3 hodiny a 20 minút. Pri turistike by ste nemali podceniť výbavu. Babia hora je známa pre chladné a vlhké počasie (aj s rýchlymi zmenami) a to preto, že zachytáva prúdenie vzduchu z Atlantického oceánu. Odmení vás však jedinečnými výhľadmi na obe krajiny, zdieľajúce tu prechádzajúcu štátnu hranicu.

Pozri aj: Les meniaci sa na jazero či najväčšie termálne kúpele v Európe. 10 unikátnych miest, ktoré sa nachádzajú v blízkosti našich hraníc

#cestujemdoma

Spoznávaj Slovensko a jeho krásy, podpor domácu ekonomiku a cestovný ruch.

0
Uložiť článok
Komentovať