Foto: wikimedia.org

Keď sa spomína druhá svetová vojna, mnohých napadne diktátor a jeden z najmasovejších vrahov v histórii ľudstva. Adolf Hitler vyvraždil milióny ľudí a v dôsledku narastajúcej nenávisti sa ho snažili niekoľkí ľudia aj zabiť.

Počas svojej krátkej vlády zavraždil viac ako 17 miliónov ľudí. Jeho meno sa spája s celou druhou svetovou vojnou. Adolf Hitler bol cieľom niekoľkých atentátov, ktoré ho mali zabiť práve kvôli jeho nenávisti a činom, ktoré spáchal. Bohužiaľ, nikomu sa to nepodarilo. 

Claus von Stauffenberg

wikimedia.org

Celkom dobrý plán mal plukovník Claus von Stauffenberg. Dňa 20. júla 1944 dorazil do Wolfsschanze, ktorý bol nazývaný aj „Vlčí brloh“. Bol to Hitlerov tajný úkryt na východnom fronte v lese vo východnom Prusku. Stauffenberg vošiel do úkrytu, aby sa zúčastnil denného brífingu. Mal so sebou aj čierny kufrík, v ktorom sa nachádzali dve bomby. Akonáhle sa Claus dostal dovnútra, začal nastavovať bomby. Bol však vyrušený, a tak mohol aktivovať len jednu.

Počas stretnutia položil kufrík pod stôl a krátko na to z miestnosti odišiel. Tesne predtým, ako mala bomba vybuchnúť, niekto posunul kufrík za hrubú nohu stola. Práve vďaka stolu sa Hitler zachránil. Keďže bomba vybuchla za hrubšou nohou, nebola taká silná, ako si Stauffenberg myslel. Hitlera však zachránilo aj to, že sa naklonil cez hrubý dubový stôl, aby sa pozrel do mapy. Pri tomto výbuchu zahynuli štyria ľudia a mnohí boli zranení.

Axel von dem Bussche

wikimedia.org

Veľmi odvážny pokus vykonal aj Axel von dem Bussche. Axel si tak veľmi prial, aby Hitler zomrel, že sa rozhodol spraviť samovražedný útok. A to dvakrát. Prvý atentát mal byť v novembri 1943, kedy išiel Hitler kontrolovať nové zimné uniformy pre vojakov vo svojom tajnom úkryte Wolfsschanze. Bussche mal viac ako dva metre, mal blond vlasy a modré oči, vďaka čomu bol ideálnym modelom pre uniformy. Spolu s Clausom Stauffenbergom sa rozhodli, že vykonajú atentát, ktorý bude zároveň aj samovražednou misiou.

Bussche si chcel vložiť do hlbokých vreciek ručné granáty, ktoré nechá vybuchnúť hneď, ako bude v blízkosti Hitlera. Prvý pokus sa mu však nepodaril, pretože v noci pred inšpekciou bol železničný vozeň zničený pri útoku na Berlín. Bussche sa však nevzdával a dobrovoľne sa rozhodol, že skúsi atentát zopakovať. Vo februári v roku 1944 mali byť rozdané nové uniformy, kde by mohol svoj pokus znova zopakovať. V januári 1944 bol však Axel vážne zranený a prišiel o jednu svoju nohu. Kapitán Ewald von Kleist sa dobrovoľne prihlásil, že skúsi atentát namiesto Busscheho. Nič z toho však nebolo, pretože Hitler opakovane odkladal skúšanie uniforiem, až nakoniec túto udalosť odvolal.

Rudolf Christoph Freiherr von Gersdorff 

wikimedia.org

Ďalší atentát, ktorý skoro stál život nevinného človeka, vymyslel plukovník Rudolf Christoph Freiherr von Gersdorff. Dňa 21. marca 1943 navštívil Hitler zbrojnicu na kontrolu sovietskych zbraní zachytených počas vojny. Gersdorff bol expert na zbrane a mal Hitlera sprevádzať po múzeu. Zdržať sa mal pol hodinu. V momente, ako vstúpil dovnútra, Gersdorff zapol dve desaťminútové výbušné zariadenia, ktoré mal vo vreckách. Jeho zámer bol jednoduchý. Vo chvíli, keď malo zariadenie vybuchnúť, z celej sily by sa chytil Hitlera a spolu by vybuchli. Hneď na začiatku však bolo oznámené, že Hitler sa zdrží len osem minút. Hneď po tom, čo Hitler opustil budovu, Gersdorff v posledných sekundách zneškodnil bombu.

Philipp von Boeselager

wikimedia.org

V roku 1942 bol 25-ročný poručík Philipp von Boeselager súčasťou operácie „Valkýra“. Operácia „Valkýra“ bola plánované znovunadobudnutie moci nad Nemeckom po tom, čo bude Hitler mŕtvy. Philipp mal perfektnú šancu zabiť Hitlera aj Himmlera naraz na stretnutí s Klugeho oddielmi. Himmler však na poslednú chvíľu zrušil svoju účasť, a preto sa atentát nekonal. Riziko bolo príliš veľké zabiť len Hitlera a jeho najvernejšieho človeka nechať nažive.

Henning von Tresckow

wikimedia.org

13. marca 1943 plánoval Tresckow atentát pod názvom „Operácia Flash“. Hitler sa vracal do Nemecka z Vinnycie a v Smolensku mal medzipristátie. Práve tu sa mala na palubu lietadla dostať bomba prostredníctvom fľaše z likéru Cointreau. 30-minútová poistka bola aktivovaná ešte predtým, ako lietadlo s Hitlerom vzlietlo. Aj tak sa však diktátor dostal úplne bez problémov domov. Dôvod bol ten, že bomba sa nedokázala odpáliť, pretože v batožinovom priestore, kde sa nachádzala, boli veľmi nízke teploty.

Johann Georg Elser

wikimedia.org

Johann Georg Elser bol nemecký pracovník, ktorý veľmi túžil po tom, aby Hitlera zabil. 5. augusta 1939 prišiel do Mníchova, kde sa zamestnal v reštaurácii Bürgerbräukeller. Keďže bol pracovníkom, mohol sa do reštaurácie dostať aj po záverečnej. Túto možnosť využil na to, aby celé dva mesiace vydlabával dostatočne veľký priestor v stĺpe. Sem totižto umiestňoval výbušniny. Výbuch perfektne naplánoval na deň, kedy mal Hitler výročný prejav. Svoju reč však skrátil z dvoch hodín na jednu a Johannova bomba vybuchla až 13 minút po prejave.

Eberhard von Breitenbuch

wikimedia.org

Breitenbuch bol rezervným kapitánom kavalérie v Centre armádnych skupín a poradcom pre maršala Ernsta Buscha. Po rozhovore s generálom Tresckowom súhlasil, že sa pokúsi zavraždiť Hitlera. Namiesto pokusu o samovražedný atentát s použitím bomby sa rozhodol, že bude strieľať do hlavy. 11. marca 1944 bol Busch pozvaný spolu so svojimi poradcami do rezidencie Berghof v Bavorsku. Vyzbrojený Breitenbuch skrýval zbraň vo vrecku nohavíc, no atentát sa mu nepodaril, pretože poradcovia v ten deň nemali povolené vojsť do konferenčnej miestnosti.

Maurice Bavaud

wikimedia.org

Maurice Bavaud bol študentom teológie, ktorý bol posadnutý myšlienkou zabiť Hitlera. 9. októbra 1938 si zaobstaral zbraň, ktorou plánoval zastreliť vodcu a diktátora. V roku 1943 odcestoval do Mníchova na výročie „Pivnicového punču“, ktorý Hitler navštevoval každý rok. Bavaud mal skvelú príležitosť zastreliť Hitlera, no neurobil tak, pretože nechcel ohroziť iných ľudí, ktorí sa nachádzali okolo neho.

Heinrich Grunow

wikimedia.org

Neuveriteľné šťastie mal Hitler pri atentáte, ktorý vymyslel Heinrich Grunow. V roku 1935 sa rozhodol Grunow, člen stráže, ktorej Hitler dôveroval najviac, že ho zastrelí počas cesty do Berchtesgartenu. Keďže patril medzi stráž, veľmi dobre vedel, na akom úseku musí Hitlerovo auto spomaliť na menej ako 20 km/h. Bolo rozhodnuté, Grunow na tomto mieste vystrelil. Bohužiaľ, zabil Hitlerovho vodiča, ktorý sedel vzadu a samotný vodca šoféroval vpredu.

Kurt Lutter

wikimedia.org

Kurt Lutter bol lodný tesár a vodca komunistickej protinacistickej skupiny nazývanej „Lutterova skupina“. Po voľbách, kedy sa Adolf Hitler stal kancelárom, ho plánovali zabiť. Plán bol zavraždiť Hitlera 4. marca počas volebného prejavu. V priebehu februára sa uskutočnili dve stretnutia s cieľom naplánovať podrobnosti. Na tieto schôdze sa však dostal aj policajný informátor, ktorý informoval Hitlera a miestne orgány. Lutter bol zatknutý deň pred vykonaním atentátu.

Pozri aj: Miloval bičík aj šľahačku. Synovec Adolfa Hitlera hovorí o nezvyčajných chúťkach svojho šialeného strýka

factsc.com
Uložiť článok

Najnovšie články