foto: CC Flickr.com

/ 0 / Michaela
Čítali sme o ňom. Chvalabohu, že sme ho nevideli a nezažili. No zanechal po sebe nezmazateľnú stopu. Nenávidelo ho veľa ľudí, dokonca aj vlastný synovec.

Koľko ľudí vôbec tuší, prečo dnes nemusí ísť do práce? Pripomíname si Deň víťazstva nad fašizmom, deň víťazstva nad človekom, ktorý stál na čele tejto chorej mašinérie. Nebol však len diktátorom, mal rodinu, pozadie, zvyky a rituály, ktoré z neho urobili práve to, čím bol.  Prečítajte si dosiaľ nezverejnený článok, ktorý napísal William Patrick Hitler – synovec snáď najväčšieho šialenca v dejinách ľudstva. 

Človek sa rodi ako nepopísaný list papiera. Je len na ňom, či prinesie posolstvo, alebo skončí ako chaotická kresba psychicky narušeného jedinca. Hitler však nikdy neprestáva fascinovať. Mohol byť kňazom, umelcom, človekom, ktorý v pozitívnom smere ovplyvní milióny ľudí. Rozhodol sa však inak. Krv nie je voda, no rodinu si nevyberáme. Určite aj vy máte „vo vrecku“ zopár rodinných príslušníkov, ktorých jednoducho nemusíte. No aký to musí byť pocit byť synovcom niekoho, koho nenávidí väčšina sveta?

William Patrik strávil letné prázdniny u „strýčka Adolfa“ v jeho rezidencii v Berchtesgadene. A tak mal možnosť zažiť ho úplne inak. Stal sa tak očitým svedkom diktatúry, ktorú strýčko vyžadoval aj v kruhu rodiny. Po tejto skúsenosti napísal pre magazín Look článok: Prečo nenávidím môjho strýka (Why I Hate My Uncle). Tam sa dozvedáme o Hitlerovej slabosti na krásne ženy, aj o jeho samovražedných sklonoch. Tak sa zdá, že ukončenie jeho života bolo nevyhnutným a logickým vyvodením toho, čo sa dialo v jeho hlave…

Úryvok z doposiaľ nezverejneného článku, v ktorom William opisuje prvú návštevu v Berchtesgadene:

„Prišiel som tam s kamarátmi a hneď ma zaviedli do záhrady. Hitler práve zabával pri čaji neskutočne nádhernú ženu. Keď nás uvidel, vybral sa hore a cestou šľahal bičom. Bičíkom odrezával kvetom hlavičky. Išla z neho sila. Pri tejto príležitosti ma varoval, aby som už nikdy nespomenul, že som jeho synovec. Otočil sa k hosťom, stále šľahajúc bičíkom. Potom začali podávať koláč so šľahačkou, Hitlerovým obľúbeným dezertom. Úplne ma ohromila jeho sila i spôsob, s ktorým komunikoval so ženami. Všimol som si, že kabát má plný lupín.“

William bol synom Hitlerovho nevlastného brata Aloisa Hitlera a jeho ženy, Írky Brigid Downling. Narodil sa v marci 1911 v Liverpoole. William vyrastal v Anglicku, ale po nástupe Hnedých košieľ sa rozhodol nájsť si prácu v Nemecku. I keď opustiť Britániu bolo čoraz ťažšie, a to vďaka najznámejšiemu priezvisku v novodobých dejinách. Neskôr Williama obvinili z vydierania svojho strýka, pretože požadoval lepšiu prácu. Jeho strýko sa bál, že prezradí tlači, že jeho starý otec z otcovej strany bol židovským obchodníkom. William však bol údajne nútený odísť z Nemecka, potom, čo odmietol prijať nemecké občianstvo, pretože nedodržal rozkazy svojho strýka.

V exile sa William rozhodol písať o Hitlerovi a jeho osobnom živote – vrátane tragédie, ktorá sa odohrala v dôsledku incestu:

„Keď som v roku 1931 navštívil Berlín, rodina mala problémy. Geli Raubal, dcéra sestry Hitlera a môjho otca, spáchala samovraždu. Každý vedel, že dlhodobo udržiavala intímny styk s Hitlerom a čakala dieťa. To krajne pobúrilo Hitlera. Pri jej tele sa našiel jeho revolver,“ píše William.

Aj toto je „strýčkova“ vizitka

wikipedia.org

„Po návrate do Anglicka som publikoval zopár článkov o Hitlerovi. Okamžite ma zavolali späť do Berlína a spolu s mojím otcom a tetou nás vzali do hotela. Tam na nás čakal Hitler. Zúril. Nahnevane chodil hore-dole, jačal, z očí mu išlo čisté šialenstvo, plakal. Prinútil ma, aby som sľúbil, že stiahnem články. Vyhrážal sa mi, že sa zabije, ak napíšem ešte niečo o jeho súkromnom živote,“ spomína si na neadekvátnu reakciu svojho strýka.

Z posledného stretnutia Williama s Hitlerom vyplýva, že Hitler mal naozaj „brutálny temperament. V rukách zvieral konský bič a jačal na mňa, akoby prednášal politický prejav.“ 

Po tejto skúsenosti požiadal o americké občianstvo a neskôr sa pridal k americkému letectvu. Po zranení sa presťahoval do Queensu a v roku 1946 si zmenil meno. Veru niet sa čomu venovať. Vyzerá to tak, že William mal celkom dobrý život. Stal sa otcom troch detí a spokojne zomrel v roku 1987. Snáď sa mu podarilo zo seba zmyť stigmu Hitlerovho synovca…

Pozri aj: Možno ich máte aj vy. 15 genetických mutácií, ktoré vedci hodnotia ako výsledok incestu

interez.sk (Michaela), unilad.co.uk


Komentovať (0)