Zatiaľ čo ona bola od hlavy po päty od krvi a zachvátila ju panika, Dion sa po pár minútach upokojil. „Kým prišla sanitka, on zrazu v pohodičke, úsmev. V sanitke úplne „úsmevíky“. Ja toto pri deťoch milujem. A ja najviac vystresovaná,“ priznala Zuzana. Tá si po prevoze do nemocnice uvedomila, ako veľmi ju situácia psychicky vyčerpala: „Tá psychika a ten strach o dieťa a vlastne ten šok, keď vidíte zrazu veľa krvi… Ale chvalabohu, že už je všetko v poriadku.“
Lekár ju nechtiac ešte viac rozhodil
Zuzanu sa snažil počas transportu upokojiť aj zdravotník v sanitke, no namiesto útechy ju jeho slová ešte viac vystresovali. „Pýtal sa ma, či je to naše prvé veľké zranenie a povedal, že nabudúce to už bude lepšie. Nabudúce? Aké nabudúce? Dúfam, že nabudúce už nikdy nebude,“ zverila sa rozhorčene. Aj keď situácia napokon skončila dobre, momenty neistoty a bezmocnosti v nej zanechali silnú stopu.
Malý bojovník dostal zaslúžené bolestné
Aby Zuzana synovi uľahčila zotavovanie a zároveň mu dopriala niečo pekné za statočnosť, ako bolestné mu kúpila obľúbenú stavebnicu. „Dali ho dokopy,“ povedala s úľavou a nezabudla dodať, že synček je jej najväčšou láskou a spravila by preňho čokoľvek: „Kebyže môžem, znesiem mu aj modré z neba.“
Nahlásiť chybu v článku