foto: Pixabay

Prvá menštruácia je dôležitým obdobím v živote každej ženy. Tak sa však zdá, že niekedy sa to bohužiaľ nezaobíde bez traumatizujúcich zážitkov...

Predstavte si, že máte 14, ste tajne zaľúbená do speváckej hviezdy, na ktorej koncert vás rodičia určite nepustia. Okrem toho máte plnú tvár vyrážok a aby toho nebolo málo, poprvýkrát dostanete menštruáciu. Áno to, o čom sa vôbec nehovorí. A pre nejedno dievča je to traumatizujúci zážitok!

Ešte že internet znesie veľa. Všetky traumy, trapasy aj fóbie môžeme povedať vo verejnej spovedi anonymného internetu. A to sa týka aj takej háklivej témy, akou je menštruácia. A s tou sú chtiac či nechtiac spojené rôzne zážitky. Nájde sa v nich nejedna žena. A muži? Asi sa dozvedia aj to, čo vôbec nechceli. Preto im odporúčame čítať len na vlastné riziko!

#1 Mala som 12. S mamou som mala celkom otvorený vzťah, takže som vedela, čo môžem očakávať. Napriek tomu, keď som to dostala v škole, myslela som si, že zomieram. Neviem prečo, ale mame som to nepovedala. Miesto toho som sa modlila, aby to odišlo rýchlo preč. Špinavé nohavičky som schovávala v skrini, no na druhý deň ich objavila moja mama. Vysvetlila mi pekne-krásne všetko ešte raz. Zobrala ma do drogérie, kde sme spoločne nakúpili hygienické pomôcky. Aby toho nebolo málo, povedala to otcovi. Na druhý deň ma v izbe čakali kvety a pohľadnica. Bol na nej zajačik. Otvorila som ju a prečítala text. „Sme na teba takí hrdí.“ Veru, nikdy som sa necítila trápnejšie.


#2 Menštruáciu som dostala už v deviatich. Bolo to veľmi skoro. Práve som spala u kamarátky. A keďže som si nevedela poradiť s obrovskými vložkami, používala som vatu. No doma som nepovedala nič. Až do 14. rokov som to držala v tajnosti, pretože som chcela vyzerať „normálne.“


#3 Mala som 12, bola som siedmačka. Netušila som, čo sa deje. Na nohavičkách som mala krv! Bolel ma žalúdok, chcela som plakať. Takže o tom to je? Keď mi babička a mama blahoželali k tomu, že som sa konečne stala „ženou“, rozplakala som sa. Škoda, že som to vtedy nevedela oceniť.


#4 Myslíte to, ako som tri roky každý mesiac predstierala, že menštruujem? A ak sa ma spolužiačka pýtala, či nemám tampón, išla som jej ho radšej kúpiť do automatu, ktorý bol na toaletách. Veru, aj menštruácia sa dá predstierať.


#5 Mala som len 11 a myslela som si, že som sa pokakala. Pri prvej menštruácii totiž to býva krv skôr hnedá. Povedala som to mame a ona? Tralalala! Vytárala to celej rodine. Vždy som sa cítila blbo, keď sme museli ísť ku niekomu na návštevu!


#6 Mala som 11 a nikto nevedel, že už menštruujem. Bála som sa, že to zistia dievčatá v škole. Keď „to“ potom dostala jedna moja kamarátka, všetci na ňu ukazovali prstom. Neviem, prečo som sa tak hanbila. Vnímala som, že to je údel ženstva, že to tak vnímala aj stará mama aj mama. Vrcholom všetkého bolo, keď babička začala vyťahovať akože smiešnu historku o tom, ako jej môj otec, keď mal tri roky, povyťahoval všetky šnúrky z tampónov. Dodnes to mám pred očami…

Unsplash.com/Tim Marshall

#7 Mala som len desať rokov. Myslela som si, že menštruáciu budem mať už každý deň, až do konca života. Bola to strašidelná predstava!


#8 Mala som biele šortky. Čo viac k tomu dodať…


#9 Ja som sa zľakla, lebo mama ma na to nepripravila. Vybehla som z wc a kričala na ratu, že zomieram. Sestra ma prefackala, aby som sa dostala z toho šoku a všetko mi vysvetlila.


#10 Mala som 13 a až na tretí deň mi docvaklo. Vždy som si len našla hnedý fliačik na nohavičkách a „poučená Bravom“ som si hovorila, že ak to do týždňa neprejde, tak pôjdem k lekárke. Tretí deň som to zachytila za čerstva, teda ešte červené a vtedy mi docvaklo … tak som to oznámila mame – mala som pocit, že veta „Mami dostala som menštruáciu,“ zo mňa lezie aspoň pol hodiny… vyfasovala som vložku o rozmeroch dnešných pampersiek a vtedy novinka „s lepícím proužkem.“ Kto to zažil tak vie, že ten“lepící proužek“ o šírke 0,5 cm absolútne nelepil, takže ráno som sa budila s vložkou za uchom a komplet špinavou posteľou. Rozhodne som vďačná za pokrok a tenké vložky s krídelkami, neskôr tampóny…


#11 Ježiš. Ja som mala 16 a už som si nechty na rukách hrýzla, že čo sa deje, že ja TO stále nemám. Potom som to dostala pár mesiacov po šestnástke a ani mame som to nepovedala. No mama si všimla, že jej miznú vložky. Spýtala sa ma: „Ty už máš menzes?“ (Inak, neznášam to slovo. Je to trápne pomenovanie.) A ja, pubertiačka, som samozrejme odvrkla: „Jeeežiš nepýtaj sa ma na takéto veci, je to moja vec.“ 


#12 Mala som 11 rokov. Keďže som od maminy všetko vedela, nezľakla som sa. Len som sa jej opýtala, keď som videla špinavé nohavičky, či je to ono. A potom som mala strašné nervy z toho, prečo je to už tu a prečo to musím mať. Nevedela som ani chodiť s tou vložkou a vravela som mame, že to už nikdy nechcem mať. Usmiala sa na mňa a povedala mi: „Zlatino, no bohužiaľ to už takto bude na celý život,“  skoro ma vystrelo!


#13 Mala som dvanásť a boli sme u babky. Pozerala práve Vtáky v tŕni, keď som jej to povedala. Mama bola trošku prekvapená. A moje pocity? Bola som na ňu strašne nahnevaná, že to každému vytrúbila. Potom prišla za mnou teta a povedala mi: „Počula som, že už si žena!“ 


#14 Mala som jedenásť a bola som na prázdninách v San Franciscu. V momente paniky som zavolala sestre a povedala som jej, čo sa mi stalo. Tá zavolala mame a mama zavolala otcovi. V ten večer, keď som išla s otcom do nóbl reštaurácie, si neodpustil poznámku. „Zdá sa, že si na prázdninách dospela!“ Cítila som sa naozaj trápne!

Unsplash.com/Veronika Balasyuk

#15  Mala som 13 a som z jednovaječných dvojičiek. Mame som to povedala pri miešaní gulášu. Tiež si spomínam na vložky, ktoré nedržali, pretekali a ja som sa každé ráno budila s obavami. K „imidžu“ patrili dlhé mikiny a sústavné pýtanie sa na záchod počas hodiny, takže celá trieda vedela, že menštruujem. Otec to povedal mojej dvojičke. „Tak tvoja sestra to už dostala.“ A sestra sa spýtala.„Čo? Cukríky?“ Samozrejme, že to o chvíľu vedela celá dedina…


#16 Mala som 14 rokov. Boli sme na dovolenke na chate s rodičmi, ráno keď som sa zobudila, všetko špinavé, celá posteľ. Ja som v tej dobe nosila tanga nohavičky a v tom jednom obchode mali len tie hnusné, hrubé vložky. Veru, ťažko sa mi chodilo!


#17 Mala som 12 rokov a brutálny strach. Mama mi povedala, že čo má teraz ona s tým spoločné. Nechala ma stáť na chodbe. Zaprisahala som sa, že keď ja budem mať dcéru, bude to iné. A svoj sľub som splnila. Obe dievčatá to vedeli dávno predtým, než sa to stalo. Už v taške nosili vložku, len tak, pre prípad. A všetko okolo toho vedia, rovnako ako aj ich bratia. U nás to nie je tabu a tak by to malo byť všade.


#18 Keď vy dostanete v desiatich a vaša sestra až v sedemnástke, je to krajne nespravodlivé!


#19 Svojej kamarátke som napísala pohľadnicu, v ktorej stálo: „Už som to dostala!“


#20 Bola som taká hanblivá, že by som za nič na svete nevyslovila slovo „podprsenka,“ nieto ešte „menštruácia.“ Tak sme doma volali menštruáciu „jahodový shake,“ to bolo krycie meno, ktoré mi vyhovovalo.

Chcelo to naozaj odvahu zhlboka sa nadýchnuť a podeliť sa s virtuálnym svetom o svoju negatívnu skúsenosť. No aj na základe negatívnych zážitkov iných máme možnosť urobiť veci inak. A možno to raz vysvetlíme svojím dcéram tak, že nebudú mať traumu z jednej z najprirodzenejších vecí na svete…

Pozri aj: Tieto ilustrácie sú naozaj veľmi vulgárne, bizarné a občas nevhodné. Rozhodne vás však pobavia a očaria svojou nápaditosťou

modrykonik.sk, buzzfeed.com
Uložiť článok

Najnovšie články