Foto: Twitter

Lukáš Mužla / / News
Nový rok vyzeral v Iráne celkom inak ako v iných krajinách. Čo sa tam vlastne aktuálne deje?

Kým väčšina sveta vítala Nový rok, Irán zažíva niečo, čo budeme v budúcnosti možno označovať za revolúciu. Všetko to začalo 29. decembra protestom v druhom najväčšom iránskom meste Mašhad. Ľudia vyšli do ulíc v najväčšom počte po 9 rokoch. Protesty v roku 2009 ostali v Iráne potlačené a vyžiadali si 36 obetí. Tie aktuálne síce zatiaľ nenabrali rovnakú intenzitu a možno by pozornosti sveta aj unikli, keby sa istá žena nedopustila trestného činu a nestala sa symbolom možného nového začiatku tejto krajiny. 

Mávajúc hidžábom

Protesty sa z Mašhadu postupne rozšírili po celom Iráne a samozrejme neobišli ani hlavné mesto Teherán. A práve tu sa odohral zaujímavý incident, ktorý ukazuje, že krajina chce zmenu. Pred tisícky protestujúcich sa totiž v jednom okamihu postavila žena. Už to je na krajinu, v ktorej živote má Islam veľmi silné postavenie, prekvapujúce. Šokujúce však bolo to, čo nasledovalo. Iránka si z hlavy sňala svoj hidžáb, napichla ho na palicu a pred protestujúcim davom s ním začala mávať. Akoby vlajkou mieru. A dopustila sa trestného činu. Na verejnosti sa totiž v krajine žena bez hidžábu ukázať nesmie. To je výsledok inej revolúcie, tej z roku 1979, kedy sa náboženstvo stalo štátom a štát náboženstvom. Tomu však možno bude čoskoro koniec.


Iránska islamská revolúcia

Z prozápadnej poloabsolutistickej monarchie na autoritársku protizápadnú teokraciu. Takto možno jednou vetou opísať výsledok Iránskej islamskej revolúcie z roku 1979, asi najvýznamnejšej udalosti dejín tejto krajiny v 20. storočí. Revolúcia koncom 80. rokov ukončila obdobie, kedy Irán pod vedením vládcu menom Muhammad Rezá Pahlaví vyzeral úplne inak ako ho poznáme dnes. Krajina vo všeobecnosti prosperovala, náboženstvo v bežnom živote nehralo tak dôležitú úlohu ako dnes, ženy dostali volebné právo, USA boli spojenci a Irán sa stával priemyselnou mocnosťou v regióne. Obrovská miera korupcie, praktiky tajnej polície a rast krajiny, ktorý však bežní ľudia nepociťovali v takej miere ako dúfali, spôsobil nárast protivládnych myšlienok. A tak došlo k revolúcii.

Foto: Wikimedia

K prvým študentským protestom došlo už v roku 1977. Požiadavky boli jednoduché. Koniec vlády monarchu Pahlavího, prepustenie politických väzňov a návrat Rúholláha Chomejního, iránskeho šíitskeho vodcu z exilu. Chomejní do krajiny pricestoval v roku 1979, kedy už revolúcia nabrala na obrátkach a v iránskych mestách protestovali obrovské davy obyvateľstva. Chomejní sa spolu s ďalšími duchovnými osobnosťami stali prakticky vodcami revolúcie, ale aj fungovania krajiny. 4. novembra 1979 vznikla Iránska islamská republika, kde je náboženstvo štátom a štát náboženstvom. A z Iránu sa stalo to, čo poznáme dnes.

Čo sa vlastne v Iráne aktuálne deje?

Masové demonštrácie si od 29. decembra vyžiadali už 20 civilných obetí. Prečo vlastne ľudia v krajine s oficiálnou vládou no mocou v rukách duchovných vodcov protestujú, je veľmi ťažké odhadnúť. Irán je totiž desaťročia veľmi „uzavretý“ a ani odborníci sa nevedia zhodnúť na pôvode a príčinách aktuálnych protestov. Podľa všetkého však ľudia protestujú prakticky proti všetkému. Proti úradujúcej vláde Rúháního, ktorý však protestujúcim vyjadril istú podporu. Demonštruje sa aj proti duchovnému vodcovi Chameneímu, ktorý je v Iráne považovaný takmer za svätca.

#IranProtests

Posted by IranProtests on Montag, 1. Januar 2018

Proti silnému Islamu a za práve žien v krajine sa jednoznačne postavila aj spomínaná Iránka, symbolom mávajúceho hidžábu. Protest má dozaista aj ekonomické pozadie, kvôli obrovskej miere korupcii, zvyšovaniu cien pohonných hmôt i potravín v krajine. Nechýba ani podtón medzinárodnej politiky. Obyčajní Iránčania vítali zrušenie sankcií po dohode sveta s Iránom a jeho jadrovým programom. Ľudia dúfali, že sa po ekonomickom „otvorení“ budú mať o čosi lepšie. No to sa nestalo.

‏‎#تظاهرات_سراسرى ‎#Iranprotests

Posted by Arash hampay on Montag, 1. Januar 2018

In solidarity with women of Iran. #IranProtests

Posted by Nudrrat Khawaja on Sonntag, 31. Dezember 2017

„Smrť diktátorovi“ skandoval dav po celej Iránskej islamskej republike. Protesty svetové médiá nazývajú „iránskou jarou“ aj keď je na akékoľvek závery ešte priskoro. Ľudia v Iráne sa však po 9 rokoch opäť vo veľkom zhromažďujú v uliciach, opäť otvorene ukazujú svoju nespokojnosť s vysokou nezamestnanosťou, infláciou, nerovnosti pohlaví a vládou, ktorej rozkazuje duchovný vodca. Symbolom demonštrácií sa stala odvážna Iránka s mávajúcim hidžábom. Mávajúc slobode a liberálnejšej politike a ktovie, možno i demokracii.

Pozri aj: 17-ročná moslimka sa spýtala otca, či si môže zložiť hidžáb. To čo nasledovalo, nikto nečakal

sme.sk, cnn.comnymag.com, wikipedia.com


Komentovať (0)