Niektoré hororové scény zostanú človeku v hlave celé roky. Stačí si spomenúť na dievča s dlhými čiernymi vlasmi, ktoré pomaly vylieza z televízora, a mnohým dodnes prejde mráz po chrbte. Práve za touto ikonickou scénou stál japonský spisovateľ Koji Suzuki, autor kultového hororu Kruh. Vo veku 68 rokov zomrel v nemocnici v Tokiu.
O jeho úmrtí informoval okrem japonských médií aj portál Cinema Daily US. Koji Suzuki patril medzi najvýraznejšie osobnosti moderného hororu a jeho tvorba zásadne ovplyvnila nielen japonskú kinematografiu, ale aj Hollywood. Mnohí ho považovali za človeka, ktorý zmenil spôsob, akým sa vo filmoch pracuje so strachom.
Kruh odštartoval éru japonských hororov
Suzuki sa narodil v meste Hamamacu v prefektúre Šizuoka. Literárne debutoval začiatkom 90. rokov, no skutočný prelom prišiel po vydaní románu Kruh v roku 1991. Nenápadný príbeh o záhadnej videokazete sa veľmi rýchlo stal fenoménom.
Ešte väčší úspech priniesla filmová adaptácia režiséra Hidea Nakatu. Film sa stal celosvetovým hitom a výrazne pomohol popularizovať takzvaný „J Horror“, teda japonské horory postavené na napätí, tichej atmosfére a psychologickom strachu namiesto lacných efektov či brutality.
Najväčším symbolom filmu sa stala postava Sadako. Dievča v bielych šatách s vlasmi cez tvár patrí dodnes medzi najikonickejšie postavy hororového žánru. Scéna, v ktorej vylezie z televíznej obrazovky, sa zapísala do histórie kinematografie.
Vo filme si zahrali Nanako Macušima, Hirojuki Sanada a Miki Nakatani. Suzuki následne uspel aj s ďalšími dielami vrátane románu Špirála, ktorý sa rovnako dočkal filmového spracovania.
Jeho príbehy ovládli aj Hollywood
Úspech japonského Kruhu neostal bez povšimnutia ani v Spojených štátoch. V roku 2002 vznikol americký remake s herečkou Naomi Watts v hlavnej úlohe. Film sa stal obrovským komerčným hitom a odštartoval vlnu hollywoodskych prerábok ázijských hororov.
Krátko nato prišli americké verzie filmov Nenávisť či Temná voda, ktorá tiež vychádzala zo Suzukiho tvorby. Práve jeho knihy ukázali, že horor nemusí diváka šokovať krvou, aby fungoval. Oveľa silnejšie dokázal pracovať s nepokojom, napätím a pocitom, že niečo nie je v poriadku.
V zahraničí ho preto často označovali za „japonského Stephena Kinga“. Za román Edge získal prestížne americké ocenenie Shirley Jackson Award.
Nahlásiť chybu v článku