Na Slovensku máme mnoho opustených budov, ktoré v minulosti spĺňali najrôznejšie funkcie. Staré továrne, sklady, bane, historické budovy, kaštiele, hotely a mnoho ďalších, ktorých sláva už dávno opustila a momentálne čakajú na svoj ďalší osud. Práve v toto obdobie sa stávajú rajom Urbexerov – mestských prieskumníkov, ktorí pátrajú, dokumentujú a spoznávajú opustené miesta, ktoré väčšina ľudí bez jediného pohľadu obíde.

Jedným z nich je aj Juraj Florek, ktorému sa počas dvoch rokov podarilo nazbierať ohromné množstvo materiálu, s ktorým sa chce podeliť s vami všetkými. Vydáva totiž knihu Prevádzači, vôbec prvú publikáciu o Urban Exploringu na Slovensku, ktorá pozostáva z 23 kapitol zo všetkých regiónov našej krajiny a na viac ako 300 stranách prevedie „bežného“ človeka zabudnutým bohatstvom našej krajiny. Zoznámte sa, Juraj Florek.

Ahoj Juraj. Skús nám na začiatok trošku predstaviť Urban Exploring. Čo je vlastne cieľom tejto aktivity a kde sa v tebe zobrala túžba po objavovaní opustených miest?

Urban Exploration (sk. mestský prieskum) je vo všeobecnosti vyhľadávanie, návšteva a dokumentácia opustených budov a lokalít. Je to veľmi komplexná aktivita, a preto existuje aj viacero jej definícií. Napr. Julia Solis z newyorského urbex zoskupenia Ars Subterranea definuje Urban Exploration ako „urbánnu speleológiu“. Prieskumníci neskúmajú prírodné, ale človekom vytvorené štruktúry. Okrem vlastných neopakovateľných zážitkov si myslím, že je to spoločensky prospešná aktivita, urbexeri spontánne dokumentujú lokality, ktoré nenávratne miznú. Každý má svoj vlastný prístup. Niekto radšej estetiku, iný históriu a niektorí to robia hlavne kvôli tej adrenalínovej zložke – dobrodružnej návšteve opustených miest. Urbexovať som začal aktívne na vysokej škole v Banskej Bystrici a spätne si tiež v hlave vybavujem, že sme to robili už od útleho detstva, kedy sme dennodenne behali po nedostavanom sídlisku alebo opustenej nemocnici.

Sú na Slovensku dobré podmienky pre Urban Explorerov? Zaujíma sa o túto aktivitu veľa ľudí?

Hej sú. Slovensko a všeobecne všetky post-socíkovské krajiny sú veľmi špecifický úrodný región na exploring. Rozpad štátom riadených priemyselných gigantov a iných inštitúcií doklepnutých divokou privatizáciou zanechal po sebe slušnú spúšť, niekde dokonca celé hladové doliny. Žiaľ, väčšina lokalít sa rýchlo premení na všivárne, a to kvôli zvetrávaniu a asociálnym živlom, a tak treba byť vždy v správny čas na správnom mieste. Slovensko zažíva taktiež boom urbexových aktivít. Snažím sa sledovať všetky dostupné sociálne siete a kanály a je toho pomerne dosť. Väčšinou sa mu venujú mladí ľudia, ktorí sa majú dobre v živote, a tak majú nadbytok na takéto voľnočasové aktivity.

Čo pociťuješ, keď vstupuješ do areálu nejakého zabudnutého miesta? Mrzí ťa, ako to dopadlo s budovami, ktoré Slováci nedokázali zachrániť?

V prvom rade adrenalín (urbex je pre dobrodružné typy) a zvedavosť. Som vyštudovaný maliar, tak samozrejme aj tá estetika. S Urban Exploringom sa rozvinula aj celkom nová estetika, ktorá sa zaoberá  krásou zániku, ja jej hovorím stalkerská estetika. Opustená budova je vlastne také „živé múzeum,“ do ktorého nemusíš platiť vstupné. Človek vstúpi do nejakého nového teritória a cíti sa ako v najlepšom múzeu na svete plnom výlučne autentických artefaktov. Občas sa prichytím pri predstave, ako každý iný, že „ako to tu asi vyzeralo, keď tu bol život a hospodárska aktivita“.

Mrzí ťa, ako to dopadlo s budovami, ktoré Slováci nedokázali zachrániť?

Mrzí a nemrzí zároveň, vytvoril som si na to hrošiu kožu, ináč by som sa z toľkých prieskumov už asi zbláznil :). Rád hovorím, že master level prieskumu kombinuje edukačný prvok s prvkom zábavy dokopy. Rozumieš tomu, že opustený stav je drastický, zároveň sa ťa to netýka osobne a zajtra už napr. budeš v ďalšej novej lokalite.

Je to podobné aj u našich susedov? Ani oni si nevedia vážiť kultúrne či technické pamiatky svojej histórie?

Urban Exploration nemá ambíciu zachraňovať kultúrne a priemyselné dedičstvo, aj keď existujú príklady, kedy urbexeri upozornili svojimi prieskumami na nejakú „spiacu krásku“ – výnimočnú budovu, ktorú sa podarilo zachrániť. Túto ambíciu majú občianski aktivisti, ktorých primárnym záujmom nie je Urban Exploration, robia záslužnú prácu a často suplujú prácu, ktorú by mal robiť štát. Úpadok urbánnych štruktúr sa nájde v každej krajine, je to prirodzený kolobeh. Po ukončení života budovy môže nastať buď demolácia, alebo konverzia na nové účely. V tom medziobdobí, ktoré môže trvať aj niekoľko desaťročí, sa tam objavujeme my – Urban Exploreri.

Prechádzka po opustených a neraz možno i nebezpečných priestoroch môže byť trochu strašidelná. Objavuješ ich sám, alebo si radšej zoberieš nejakú spoločnosť?

Na prieskumy v zásade nechodím sám. Párkrát sa mi stalo, že som šiel do terénu sám a ubezpečil som sa v tom, že zo mňa nebude Prieskumník – samotár. Ideálne je ísť vo dvojici alebo trojici. Väčšia skupina jedine asi v nejakej ľahko dostupnej lokalite. Priamo v lokalite si treba dávať pozor, kam človek stúpa, vždy sa niekoľkokrát uistím, či mám zaviazané šnúrky na topánkach. Keď človek navštívi nejakú hard-core lokalitu, po opustení priestorov a bežnej prechádzke mestom ti prídu zážitky spred hodiny ako sen. Hneď ti diery v chodníku alebo rušná cestná premávka neprídu také rušivé. Tvoja myseľ dostala tréning šokovou terapiou.

Zažil pri svojich objavoch aj nejaké extrémne situácie, kedy si pociťoval skutočný strach alebo ti išlo o život?

Aj keď si rád dávam hard-core lokality, musím trikrát poklopať stôl, že zatiaľ neboli nejaké nezvládnuteľné situácie. Opustený bitúnok bez jediného atómu svetla určite preverí neohrozenosť prieskumníka. Pri stretnutí so securiťákmi sme sa zatiaľ vždy len pekne porozprávali. Keď vidia, že sa rozprávajú s inteligentným normálnym človekom a nie napr. so zlodejom kovov, tak bývajú ústretoví.

Ktoré opustené miesto na Slovensku odporúčaš navštíviť každému z nás? Ktoré ťa najviac oslovilo a prečo vlastne?

Ja mám taký problém, že sa viem strašne nadchnúť pre každé nové mesto a miesto, ktoré navštívim. A tak sa ten rebríček top-lokalít v mojej hlave neustále mení. Žiaľ, odpoviem iba všeobecne, keďže Urban Exploration je forma „tajného turizmu“. Mestá na Považí so svojou strojárskou minulosťou sú báječné. Banská Bystrica a jej okolie majú čo ponúknuť a, samozrejme, celé východné Slovensko je znamenité.

Práve chystáš prvú knihu o Urban Exploringu na Slovensku. Môžeš nám o nej povedať viac?

Kniha „Prevádzači“ je výsledkom dvojročného cestovania naprieč Slovenskom, príbeh Stalkera – prevádzača ako metafora urbexera v post-socialistických krajinách. S výstižným úvodom, prehľadom histórie urbexu a kapitolou o Idei Stalkerstva má kniha 23 kapitol o prieskumoch všetkých regiónov Slovenska. Skoro každým regiónom ma prevádzal miestny urbexer, kniha je tiež etnografickou sondou do komunity urbexerov. Text ponúka informácie o navštívených lokalitách, ale drží sa hlavnej idey – dobrodružnej návštevy opustených priestorov písanej denníkovou formou. O vizuálnu podobu knihy sa postará grafická dizajnérka, autorka publikácií o výtvarnom umení – Katarína Czikorová, vyjde to vo vydavateľstve O.K.O.

Kniha v sebe spája netradičný cestopis, architektúru, estetiku a je určená celému spektru ľudí – umelcom, architektom, fotografom, nadšencom industriálnej architektúry, všetkým zvedavým ľuďom a samotným priaznivcom fenoménu Urban Exploration, ktorý teraz zažíva obrovský boom aj v našej krajine. 300-stranová kniha s autentickým textom a kvalitnými fotografiami navštívených miest je historicky prvou publikáciou o urbexe na Slovensku. Práve prebieha crowdfundingová kampaň na stránke Startlab, kde si ľudia môžu knihu predobjednať a zároveň nám pomôcť dať dokopy kapitál potrebný na tlač knihy.

Juraja Floreka a jeho projekt knihy Prevádzači môžete podporiť na tomto odkaze, čím sa čoskoro dostane i do vašej knižnice. Celému projektu môžete dať svoj like aj na Facebooku.

Pozri aj: 10 opustených miest Slovenska, ktoré by mali byť pýchou, no namiesto toho nahánajú strach