Psychoterapeut Toby Ingham priznáva, že bývalo zaužívané jedno jednoduché pravidlo. Polovica veku plus sedem rokov ako dolná hranica pre mladšieho partnera. Dnes už ale podľa neho toto pravidlo nemusí platiť. „To je už možno zastarané,“ hovorí.
A dodáva, že spoločnosť sa čoraz viac zameriava na inkluzívnosť a normalizovanie rozdielov: „Aj keď by sme mohli uprednostňovať partnerov – rovesníkov, veľký rozdiel môže priniesť zložité situácie v oblasti záujmov, kultúrnych hodnôt či životných skúseností.“
Výzvy, ktoré môžu prísť s časom
Toby Ingham však zároveň upozorňuje na komplikácie, ktoré sa v praxi často objavujú. Ak je vekový rozdiel natoľko výrazný, že pripomína generačný odstup, môže to so sebou priniesť problémy. „V mojej práci môžu vekové rozdiely, ktoré sa podobajú rozdielom medzi rodičmi a deťmi, časom plodiť problémy,“ hovorí. Ako príklad uvádza situáciu, keď má jeden z partnerov deti z predchádzajúceho vzťahu, ktoré sú vekovo blízke novému partnerovi.
Kedy začať hovoriť o vážnych témach
Sedef Salim radí, že ak chcú partneri s vekovým rozdielom uspieť, mali by včas otvoriť zásadné otázky, hoci môžu byť náročné. „Rozhovory o spoločných deťoch môžu byť zložitou témou, v ktorej sa treba orientovať,“ hovorí.
Mladší partner môže mať ešte len záujem o rodinu, zatiaľ čo ten starší už deti má, alebo sa necíti byť pripravený začínať znovu. Zohľadniť treba aj zdravotné a fyzické aspekty, ktoré sa s vekom prirodzene menia. „To môže možno priblížiť frázu “v zdraví i v chorobe“ oveľa skôr,“ upozorňuje.
Ak to funguje, môže to byť nádherné
Aj napriek výzvam môžu byť takéto vzťahy veľmi obohacujúce. Spoločne objavujú nové perspektívy, učia sa jeden od druhého a tvoria vzťah, ktorý stojí na porozumení a hlbokej blízkosti. „Môžu v sebe objaviť úplne iný a nový pohľad,“ uzatvára Salim. „Aj keď v prípade párov s výrazným vekovým rozdielom môže dôjsť k zložitým diskusiám a rozchodom, spoločný život môže byť pre páry veľmi uspokojivý a radostný.“
Nahlásiť chybu v článku