Kým svet žije najmä novým koronavírusm a boji proti nemu, vývoj nezaostáva ani v iných sférach boja proti infekčným ochoreniam. Aj teraz sú aktuálnou témou vakcíny proti chrípke. Najnovšie vedci skúšajú tieto vakcíny vyvíjať za pomoci tabakovej rastliny.
Nová vakcína už dokonca tak pokročila, že bola testovaná v dvoch rozsiahlych klinických štúdiách, informuje portál Science Alert. Vakcína pritom obsahovala vírusové častice, ktoré boli extrahované z pôvodných austrálskych tabakových rastlín, ktoré boli geneticky upravené na produkciu vírusových proteínov.
Bezpečná a účinná
Do klinických štúdií sa zapojilo takmer 23-tisíc ľudí a výsledky naznačujú, že vakcína pochádzajúca z rastlín je nielen bezpečná, ale aj účinná a to porovnateľne ako súčasné komerčné vakcíny proti chrípke.
„Pokiaľ je nám známe, tieto štúdie a program klinického vývoja, ktorý im predchádzal, sú doteraz najväčšou ukážkou potenciálu rastlinnej platformy na výrobu ľudskej vakcíny, ktorá môže byť bezpečná, imunogénna a účinná,“ napísal vedecký tím v štúdii uverenej v magazíne The Lancet.
Problémom vakcín, ktoré nás chránia pred chrípkou, je ten, že sa musia každý rok prerábať na aktuálnu chrípkovú sezónu, čo je obrovský záväzok voči ľuďom.
Chrípkový vírus je chameleónom svojho druhu. Neustále mení molekuly proteínu, ktorú zobrazuje na svojom povrchu. Aj to vedie vedcov k úpenlivej snahe nájsť nové spôsoby, ako vylepšiť súčasnú technológiu výroby vakcín.
Väčšina súčasných vakcín sa vyrába z vírusových častíc vypestovaných na kuracích vajciach alebo bunkách. Potom trvá mesiace, kým vedci zistia, na ktoré kmene chrípky a na ktoré povrchové proteíny sa majú zamerať.
Pestovanie vírusu na tabaku
Alternatívou môžu byť rastliny, ktoré je možné upraviť tak, aby produkovali vybrané proteíny a následne ich kultivovať vo veľkom meradle.
Vedci tentokrát využili rastlinu Nicotiana benthamiana upravenú tak, aby produkovala iba vonkajší plášť chrípkových vírusov. Tieto častice sa potom extrahujú a čistia na výrobu vakcín proti chrípke.
Vakcína sa testovala v dvoch klinických štúdiách kanadskou biotechnologickou spoločnosťou, ktorá túto techniku vyvinula a neboli hlásené žiadne závažné prípady týkajúce sa bezpečnosti.
V prvej štúdií bola vakcína podaná 10 100 dospelým ľuďom z Ázie, Európy a Severnej Ameriky vo veku 18 až 64 rokov, pričom bola navrhnutá tak, aby zabránila u 70 % testovaných rozvinutiu chrípkových alebo iných respiračných ochorení v priebehu jedného chrípkového obdobia.
Vakcína síce uchránila iba tretinu testovaných, čo síce môže znieť ako slabý výsledok, ale treba mať na pamäti, že vakcína sa z roka na rok mení podľa toho, aké kmene sa práve v populácií vyskytujú. Účinnosť vakcíny sa tak zhodovala s už komerčne dostupnými.
V druhej štúdií bolo testovaných 12 700 ľudí vo veku 65 a viac rokov. To je dosť dôležité, lebo imunitný systém starších ľudí má tendenciu s vekom slabnúť, čo ho robí zraniteľnejším pred infekciami. Rovnako ako pri iných chrípkových vakcínach, aj tu sa protilátkové odpovede na vakcínu vekom znižovali.
Vakcíny rastlinného pôvodu
„Toto je prvýkrát čo bola rastlinná vakcína testovaná v klinických skúškach,“ uviedol vedec John Tregoning zo spoločnosti Imperial College London, pričom dodal, že je to míľnik pre túto technológiu a vytvára podklad pre ďalšie rastlinné vakcíny a terapeutiká.
Vedci tvrdia, že ich rastlinná metóda dokáže vyrobiť prvé vakcíny proti chrípke do dvoch mesiacov od identifikácie chrípkového kmeňa. Kým však dôjde k reálnemu používaniu takýchto vakcín, prejde ešte veľa času, keďže bude musieť prejsť procesom schvaľovania.
Nahlásiť chybu v článku