Foto: Mediadrumimages Media Drum World/Profimedia

Pred sto rokmi odznela pandémia, ktorá sa svojím rozsahom môže porovnávať iba s morovými epidémiami.

Pred 100 rokmi sa svetu konečne podarilo zvíťaziť nad pandémiou, ktorá sa zapísala hlboko do ľudských dejín. Pandémia chrípky, ktorá svet zasiahla v niekoľkých vlnách zoslabla z dodnes presne nezistených príčin. Napriek tomu si podľa odhadov vyžiadala životy 50 miliónov ľudí. Svet pritom v mnohom pripomínal súčasnosť, presvedčiť sa o tom môžete na kolorizovaných fotografiách.

Interez logo
Autorské články na webe Interez.sk nie sú zamknuté. Dokážeme ich tvoriť len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporia.
Podporte nás a pošleme vám atraktívny darček.

Začína rok 1918 a vo svete stále zúri prvá svetová vojna. Na východnom európskom fronte sa už nebojuje. Nemecko, ktoré je jedným z hlavných agresorov svetového konfliktu, tak môže veľkú časť svojich síl zamerať na západnú Európu. Vojna potrvá ešte 11 mesiacov, za štyri roky si vyžiada približne 17 miliónov ľudských životov. V januári 1918 sa však objavuje aj nová chrípka. Tá zabije v niekoľkých vlnách asi 2,5 % svetovej populácie, v odvážnejších odhadoch až 5 %, teda 100 miliónov ľudí.

Foto: Mediadrumimages Media Drum World/Profimedia

Prvý prípad z americkej základne

Kde sa nový chrípkový vírus vzal? To dodnes nikto nevie. Bol začiatok 20. storočia, ľudstvo ešte nepoznalo ani antibiotiká, o geograficko-genetickom výskume DNA vírusov v tom čase nikto ani nesníval. Za epicentrum pandémie sa zvykne považovať Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Čína či Spojené štáty americké. Práve z USA pochádza prvý evidovaný pacient nakazený „netradičnou chrípkou“, neexistujú však dôkazy o tom, že by na území Spojených štátov chrípkový vírus aj vznikol.

Prvým evidovaným prípadom nového chrípkového vírusu bol 4. marca 1918 kuchár Albert Gitchel slúžiaci na vojenskej základni Fort Riley v okrese Haskell v štáte Kansas. Do týždňa bolo vo výcvikovom stredisku nakazených ďalších viac ako 520 mužov. V apríli už nový vírus zúril na celom stredozápade USA. Chrípka, nechrípka, bola vojna, na západnom fronte sa stále bojovalo a Spojené štáty vyhlásili Nemecku vojnu len pred niekoľkými mesiacmi. Ako z východného pobrežia prúdili do Európy tisícky vojakov, začal sa vírus šíriť aj v Európe. Postupne sa rozšíril do celého sveta.

Foto: Mediadrumimages Media Drum World/Profimedia

Jeseň smrti

Prvá vlna novej chrípky nebola taká smrteľná ako tie nasledujúce. Možno za to mohol fakt, že sa ochorenie v prvých mesiacoch šírilo najmä v zákopoch, kde vojaci zomierali z množstva iných dôvodov. Najsmrteľnejší bol návrat epidémie na jeseň 1918. Vojna končila, vojaci sa vrátili domov v hojných počtoch už cez leto a chrípku roznášali na civilné obyvateľstvo. Európa bola navyše zdecimovaná štyri roky trvajúcimi bojmi, zdravotnícky systém sa však čoskoro zrútil aj v USA.

Na rozsahu pandémie chrípky a vysokej úmrtnosti, ktorá sa v absolútnych číslach pohybuje v niekoľkých desiatkach miliónoch životov sa podpísalo hneď niekoľko faktorov. Tým najdôležitejším je úroveň zdravotníctva. Chrípka ako taká dramaticky smrteľná nebola, po napadnutí imunitného systému sa však v dýchacích cestách množila baktéria nazývaná Pfeifferov bacil, ktorá spôsobovala ťažký zápal pľúc. Dnes vieme takýmto stavom poľahky zabrániť antibiotikami, penicilín však Fleming vynašiel až niekoľko rokov po odznení pandémie.

Foto: Mediadrumimages Media Drum World/Profimedia

(Ne)Španielska chrípka

Pandémia chrípky v rokoch 1918-1920 nakoniec dostala prívlastok Španielska a to napriek tomu, že nikdy neexistovalo žiadne rozumné podozrenie, že by chrípka vznikla práve tu. Vo vojnových časoch však štátnici a nimi cenzurované médiá o chrípke informovali striedmo, skutočné čísla nakazených či obetí zrejme účelovo skresľovali. Neutrálne Španielsko na to nemalo dôvod, otvorene priznalo veľký počet infikovaných v Madride a vo svete tak vznikol dojem, že práve krajina na Pyrenejskom polostrove je novým vírusom zasiahnutá najviac.

K vysokému počtu obetí sa pridal aj vojnou vyčerpaný svet či nesprávne lekárske postupy. Na liečenie Španielskej chrípky sa využíval aspirín, lekári a sestry ho však podávali v takých veľkých množstvách, že sa liek stával toxickým. U pacientov spôsoboval opuch pľúc a hyperventiláciu. Na liečenie sa tiež využívali na rôznej báze chinín, arzén či ortuť, ktoré taktiež skôr prispievali k zhoršeniu zdravotného stavu ako k vyliečeniu. V neposlednom rade stoja za vysokým počtom obetí zlá hygiena, absencia či neskoré zavedenie preventívnych opatrení a absencia medicínskych technológií, napríklad v podobe umelých pľúcnych ventilácií.

Foto: Mediadrumimages Media Drum World/Profimedia

Pandémia Španielskej chrípky trvala dva roky. V roku 1920 nákaza postupne odznela, dodnes sa celkom nevie prečo. Podľa niektorých názorov sa zlepšila lekárska starostlivosť o nakazených pacientov, iné teórie hovoria o mutácii vírusu na menej smrteľnú podobu. Ľudstvo z tejto skúsenosti ale vzišlo poučené. Chrípkové vírusy patria dodnes k najpreskúmanejším vírusom na svete a na prevenciu ich globálneho šírenia existujú viaceré celosvetové projekty.

history.com, Britannica, CDC, ScienceHistory, SME
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )