Pred 100 rokmi sa svetu konečne podarilo zvíťaziť nad pandémiou, ktorá sa zapísala hlboko do ľudských dejín. Pandémia chrípky, ktorá svet zasiahla v niekoľkých vlnách zoslabla z dodnes presne nezistených príčin. Napriek tomu si podľa odhadov vyžiadala životy 50 miliónov ľudí. Svet pritom v mnohom pripomínal súčasnosť, presvedčiť sa o tom môžete na kolorizovaných fotografiách.
Začína rok 1918 a vo svete stále zúri prvá svetová vojna. Na východnom európskom fronte sa už nebojuje. Nemecko, ktoré je jedným z hlavných agresorov svetového konfliktu, tak môže veľkú časť svojich síl zamerať na západnú Európu. Vojna potrvá ešte 11 mesiacov, za štyri roky si vyžiada približne 17 miliónov ľudských životov. V januári 1918 sa však objavuje aj nová chrípka. Tá zabije v niekoľkých vlnách asi 2,5 % svetovej populácie, v odvážnejších odhadoch až 5 %, teda 100 miliónov ľudí.
Prvý prípad z americkej základne
Kde sa nový chrípkový vírus vzal? To dodnes nikto nevie. Bol začiatok 20. storočia, ľudstvo ešte nepoznalo ani antibiotiká, o geograficko-genetickom výskume DNA vírusov v tom čase nikto ani nesníval. Za epicentrum pandémie sa zvykne považovať Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Čína či Spojené štáty americké. Práve z USA pochádza prvý evidovaný pacient nakazený „netradičnou chrípkou“, neexistujú však dôkazy o tom, že by na území Spojených štátov chrípkový vírus aj vznikol.
Prvým evidovaným prípadom nového chrípkového vírusu bol 4. marca 1918 kuchár Albert Gitchel slúžiaci na vojenskej základni Fort Riley v okrese Haskell v štáte Kansas. Do týždňa bolo vo výcvikovom stredisku nakazených ďalších viac ako 520 mužov. V apríli už nový vírus zúril na celom stredozápade USA. Chrípka, nechrípka, bola vojna, na západnom fronte sa stále bojovalo a Spojené štáty vyhlásili Nemecku vojnu len pred niekoľkými mesiacmi. Ako z východného pobrežia prúdili do Európy tisícky vojakov, začal sa vírus šíriť aj v Európe. Postupne sa rozšíril do celého sveta.
Jeseň smrti
Prvá vlna novej chrípky nebola taká smrteľná ako tie nasledujúce. Možno za to mohol fakt, že sa ochorenie v prvých mesiacoch šírilo najmä v zákopoch, kde vojaci zomierali z množstva iných dôvodov. Najsmrteľnejší bol návrat epidémie na jeseň 1918. Vojna končila, vojaci sa vrátili domov v hojných počtoch už cez leto a chrípku roznášali na civilné obyvateľstvo. Európa bola navyše zdecimovaná štyri roky trvajúcimi bojmi, zdravotnícky systém sa však čoskoro zrútil aj v USA.
Na rozsahu pandémie chrípky a vysokej úmrtnosti, ktorá sa v absolútnych číslach pohybuje v niekoľkých desiatkach miliónoch životov sa podpísalo hneď niekoľko faktorov. Tým najdôležitejším je úroveň zdravotníctva. Chrípka ako taká dramaticky smrteľná nebola, po napadnutí imunitného systému sa však v dýchacích cestách množila baktéria nazývaná Pfeifferov bacil, ktorá spôsobovala ťažký zápal pľúc. Dnes vieme takýmto stavom poľahky zabrániť antibiotikami, penicilín však Fleming vynašiel až niekoľko rokov po odznení pandémie.
(Ne)Španielska chrípka
Pandémia chrípky v rokoch 1918-1920 nakoniec dostala prívlastok Španielska a to napriek tomu, že nikdy neexistovalo žiadne rozumné podozrenie, že by chrípka vznikla práve tu. Vo vojnových časoch však štátnici a nimi cenzurované médiá o chrípke informovali striedmo, skutočné čísla nakazených či obetí zrejme účelovo skresľovali. Neutrálne Španielsko na to nemalo dôvod, otvorene priznalo veľký počet infikovaných v Madride a vo svete tak vznikol dojem, že práve krajina na Pyrenejskom polostrove je novým vírusom zasiahnutá najviac.
K vysokému počtu obetí sa pridal aj vojnou vyčerpaný svet či nesprávne lekárske postupy. Na liečenie Španielskej chrípky sa využíval aspirín, lekári a sestry ho však podávali v takých veľkých množstvách, že sa liek stával toxickým. U pacientov spôsoboval opuch pľúc a hyperventiláciu. Na liečenie sa tiež využívali na rôznej báze chinín, arzén či ortuť, ktoré taktiež skôr prispievali k zhoršeniu zdravotného stavu ako k vyliečeniu. V neposlednom rade stoja za vysokým počtom obetí zlá hygiena, absencia či neskoré zavedenie preventívnych opatrení a absencia medicínskych technológií, napríklad v podobe umelých pľúcnych ventilácií.
Pandémia Španielskej chrípky trvala dva roky. V roku 1920 nákaza postupne odznela, dodnes sa celkom nevie prečo. Podľa niektorých názorov sa zlepšila lekárska starostlivosť o nakazených pacientov, iné teórie hovoria o mutácii vírusu na menej smrteľnú podobu. Ľudstvo z tejto skúsenosti ale vzišlo poučené. Chrípkové vírusy patria dodnes k najpreskúmanejším vírusom na svete a na prevenciu ich globálneho šírenia existujú viaceré celosvetové projekty.
history.com, Britannica, CDC, ScienceHistory, SME
Nahlásiť chybu v článku