Sajga tatárska obýva našu planétu už viac ako 100-tisíc rokov. Vtedy žili tieto zvieratá aj na Slovensku, no dnes ich nájdete už len v Strednej Ázii. V posledných desaťročiach však pravidelne dochádza k záhadným udalostiam, pri ktorých umierajú tieto zvieratá v státisícoch. Teda, záhadné boli tieto udalosti len donedávna. Najnovšia štúdia totiž poskytuje dôkazy o tom, čo v skutočnosti stojí za masovými úmrtiami tohto kriticky ohrozeného druhu. 

Nebolo to tak dávno, keď v máji 2015 v priebehu pár týždňov v Kazachstane z vtedy nevysvetliteľných príčin, zahynulo viac ako 200-tisíc jedincov sajgy tatárskej. Pre svet to bola poriadne šokujúca správa. Druh antilopy, ktorý našu planétu obýva už viac ako 100-tisíc rokov, prišiel behom pár týždňov o 60% svojej populácie. Už bez tak kriticky ohrozený druh bol zrazu na pokraji vyhnutia. A dôvod? To nikto netušil.

Záhada z roku 2015 pritom nebola jediná. V máji 1998 za podobných okolností uhynulo 275-tisíc jedincov sajgy tatárskej, kým v máji 2010 prišlo jedno 26-tisícové stádo takmer o polovicu svojich členov. Ani tieto udalosti si odborníci nevedeli vysvetliť. Vo všetkých prípadoch sa predpokladalo, že sajgu tatársku zabíja nejaká infekcia. Dnes už vieme, že je to skutočne tak. V pozadí sa však vynára aj ďalší faktor.

Najnovšia štúdia nemalého tímu odborníkov uverejnená v magazíne ScienceAdvances ukazuje, že za smrť státisícov jedincov sajgy tatárskej v máji 2015 môže skutočne bakteriálna infekcia nazývaná pasteurelóza. Ochorenie spôsobuje baktéria Pasteurella multocida typu B a státisíce zvierat kvôli nej nakoniec umreli na otravu krvi. Štúdia však zistila, že v telách zvierat sa táto baktéria nachádzala už predtým a práve máj sa kvôli okolnostiam stal rozsudkom smrti.

Hlavnou príčinou masového úmrtia v máji 2015 má byť teplejšie a vlhkejšie počasie ako je na tento mesiac v Kazachstane bežné. Práve tieto podmienky mali baktérie „priviesť k životu“ a k „aktivite“ a to v období, keď boli zvieratá najzraniteľnejšie. Je to totiž obdobie, kedy sajgy tatárske rodia svoje mláďatá, ktoré sú mimochodom pri pôrode najväčšie zo všetkých kopytníkov. Matky aj ich mladé sú teda v tomto období značne oslabené a ich imunitný systém je ohroziteľný.

Teplé a vlhké počasie, zraniteľný imunitný systém matiek i mláďat a „prebudenie“ baktérií spôsobili v máji 2015 vo svete týchto zvierat katastrofu. Podľa výskumu klimatických záznamov je nanajvýš pravdepodobné, že rovnaké príčiny mali aj katastrofy z roku 2010 a 1998. A história sa podľa vedcov bude naďalej opakovať. Sajga tatárska žije dnes už len na 4 miestach vo svete – jedna oblasť v Rusku a tri v Kazachstane, kde odborníci očakávajú v najbližších rokoch len ďalšie oteplenie.

Pozri aj: Viac ako 8 metrov dlhá ryba či norok, ktorý končil ako kabát. 10 zvierat, ktoré žili na Slovensku ešte pred pár desaťročiami, no dnes sú už (aj vďaka človeku) vyhynuté

sciencealert.com