Foto: Krabia hmlovina (NASA, ESA, J. Hester and A. Loll (Arizona State University) [Public domain], via Wikimedia Commons)

Vedci zachytili najsilnejší fotón, aký v histórii meraní dopadol na našu planétu.

Tibetská náhorná plošina patrí k najizolovanejším oblastiam sveta. V priemernej nadmorskej výške 5000 metrov ju od sveta na juhu oddeľujú Himaláje a na severe púšť Taklamakan. Vďaka tomu je vynikajúcim miestom napríklad na skúmanie vesmíru. Nachádza sa tu napríklad výskumné centrum zamerané na detekciu subatomárnych vesmírnych častíc, kde vedci len nedávno zachytili najsilnejšie fotóny, aké v histórii pozorovaní dopadli na povrch Zeme, informuje o tom Technology Review.

Tím vedcov, ktorí sledujú dáta zozbierané výskumným centrom na detekciu subatomárnych vesmírnych častíc v Tibete, publikoval ešte v apríli štúdiu, v ktorej popisujú pozorovanie najsilnejšieho fotónu, aký kedy v histórii meraní dopadol na povrch našej planéty. Výskumné centrum bolo vybudované už v roku 1990 a takmer tri desaťročia monitoruje subatomárne častice, ktoré vznikajú po strete vysokoenergetického vesmírneho žiarenia s vrchnou časťou našej atmosféry.

V Tibete teda monitorujú vysokoenergetické fotóny už necelé tri desaťročia. K ich stretu s povrchom Zeme dochádza pomerne často. Energia tých najsilnejších sa doposiaľ pohybovala v niekoľkých desiatkach teraelektrónvoltov (TeV 1012). To však platilo len donedávna. Ako informuje vedecký portál univerzity MIT technologyreview.com, vedci po prvýkrát v histórii zaznamenali „roj“ fotónov, ktorých energia presahovala 100 TeV. Dokonca sa vedcom podarilo zmerať energiu jedného fotónu, ktorého energia siahala až k hranici 500 TeV. Pre porovnanie, bežné viditeľné svetlo má energiu len niekoľko elektrónvoltov a kolízna energia vo Veľkom hadrónovom urýchľovači dosahuje energiu 14 TeV.

Foto: Veľký hadrónový urýchľovač (Archív TASR)

Vedcom sa navyše podarilo odhadnúť, odkiaľ fotóny s extrémnou energiou pochádzajú. Myslia si, že na povrch Zeme doputovali z oblasti Krabej hmloviny, ktorá je od Zeme vzdialená 6500 svetelných rokov. Vysokoenergetické fotóny sa zrejme uvoľnili pri supernove – teda explózii, pri ktorej hmlovina vznikla. Tá sa odohrala v roku 1054, kedy bola hmlovina viditeľná počas 23 dní aj za denného sveta. Udalosť vtedy zaznamenali čínski aj arabskí astronómovia.

Foto: Krabia hmlovina (NASA, ESA, J. Hester and A. Loll (Arizona State University) [Public domain], via Wikimedia Commons)
Podľa vyjadrenia astrofyzičky Petry Huentemeyer z MIT pre ScienceNews, prináša objav z Tibetu „vzrušujúce časy“. Vedcov bude teraz zaujímať ako presne vysokoenergetické fotóny vznikajú, ako sa šíria aj to, čo im môžu povedať o podmienkach uprostred hmlovín aj to, akú maximálnu môžu fotóny vo vesmíre dosiahnuť. Je však pravdepodobné, že na odpovede na tieto otázky si počkáme aj niekoľko rokov.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy